Boh je šťastím.

Naozajstné šťastie je v samom Bohu, lebo od neho pochádza každé dobro.

Aby sme mohli objaviť, že Boh je šťastím, musíme v živote veľa prežiť, veľa prejsť, osobne zakúsiť nestálosť a pominuteľnosť všetkého, čo nie je Bohom. Najčastejšie sa to uskutočňuje za pomoci rôznych životných neúspechov, na ceste z jedného sklamania do druhého (porov. Ž 41, 10; 118, 8; 146, 3). Na tejto ceste sa postupne očisťujú naše túžby a chápanie šťastia. Začíname naozaj dôverovať Bohu a s jeho pomocou smerovať k nemu, ktorý je našim cieľom a jediným šťastím.

Ježišu, dôverujem ti. Máš o mňa (o nás) záujem, veľmi sa tomu teším(-e). Viem, že nemusí sa mi tu na zemi vo všetkom dariť, nemusím byť stále úspešný a nemusím mať ani to a to, aj keď to vidím na druhých, že oni to majú. Ty sám najlepšie vieš, že čo naozaj teraz potrebujem a vieš aj to, že ako s tým naložím, keď mi to dáš, či mi to bude osožiť k spáse. Dokonale poznáš moju duchovnú zrelosť, či nezrelosť. Viem, že som ešte nezrelý, veď čo Ti budem hovoriť, Ty vieš všetko, okreš ma Ježišu, aj keď to bude pre mňa ťažké, Ty ma predsa samého v tom nikdy nenecháš. Nevzdaj sa nikdy napomenutia, ktoré budem v živote potrebovať. Aj keď by to malo byť obdeň.  Dôverujem ti a milujem ťa. Ďakujem ti za každú pomoc od Tvojich priateľov tu na zemi, za každý milodar, za každé stretnutie s nimi, za to, že ti hovoria o mne a prajú mi dobre. Áno, treba nám dozrieť do takého stavu, že už človek nebude myslieť len na seba a na svoje vlastné záujmy, či potreby, ale predovšetkým aj na záujmy iných a ich potreby a patrične im aj podľa svojich možností, schopností, síl a kompetencií aj pomôže.  Všetko pre teba Ježišu. Ty si jedinou zárukou nášho šťastia. To čo v ľuďoch vytvára pocit šťastia, veľa zarobených či získaných (zdedených) peňazí, množstvo hmotných vecí zakúpených za svoje, ale aj za cudzie, mocné postavenie v spoločnosti, dobré známosti, sláva, tak toto nech nás neovplyvní. Totiž, keby sme aj my na účte v banke mali nejakých 500 000 Eur a vlastnili nejaké nehnuteľností doma, či v zahraničí, čo by sme z toho mali, ak by sme svojej duši tým uškodili. Čo nám hovorí Božie slovo: Ak vám pribúda bohatstvo, neoddávajte mu svoje srdcia. Niektorí ľudia v našej krajine majú naozaj dobré platy (nad 1ooo Eur a viac). Či zaslúžene alebo nezaslúžene, to nie je v mojej kompetencii. Naša budúcnosť na zemi je však len chvíľková, môže kedykoľvek vlastne prestať, v jednom okamihu o všetko prídeme a čo potom. Zarábal si slušne, mal si sa dobre. Mohol si si to a to kúpiť. Písalo sa o tebe v novinách, o tvojich výsledkoch (športovec, spevák, herec, moderátor, politik). Boh chce od nás to, aby sme ho milovali a slúžili mu. A nie peniazom a majetku. Vidieť svoju budúcnosť v týchto veciach je len márnosťou.  Mnohí si vlastne povedia, získavajme, zarábajme čo najviac, aby sme si zabezpečili slušnú budúcnosť, a tiež aj svojmu potomstvu.  Tomuto hovoríme také prchavé šťastie. Nech nás toto neoklame. Je pre nás lepšie, keď sa vieme uspokojiť aj s tým málom, čo máme. V Písme čítame, že bohatý človek ťažko vojde do Božieho kráľovstva. A blaženejšie je dávať, ako prijímať.  Kiežby sme si vedeli tak pomáhať, ako ľudia v prvotnej Cirkvi. Nebolo medzi nimi núdzneho človeka. Žijeme v tejto dobe. Hľadajme Ježiša, kým je na blízku, kým ho ešte možno nájsť. Jemu začnime na sto percent dôverovať a nechajme sa viesť jeho Duchom, tým, že budeme poslušní aj jeho Cirkvi. Ježiš nikdy nepovedal, že prídu časy, že jeho Cirkev budeme môcť od ignorovať, ako to dnes robia mnohí naši súčasníci. Nie. Milujme Ježiša, milujme jeho Cirkev, ona je jeho Nevestou, počúvajme, čo nám hovorí. Prijímajme Ježiša v Eucharistii. Čaká nás žiarivá budúcnosť v Božom kráľovstve. Budme vďační. Amen.

S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat a kňaz Jaroslav. Pokoj Pánov nech je vždy s vami.