Ak je to zo strany človeka úprimné, tak určite.
Použijem teraz taký príklad, ktorý som sám vymyslel a prakticky aj zrealizoval v kostole v Brezne – Mazornikove.
Asi hodinu pred druhou nedeľnou svätou omšou som priniesol do kostola pred oltár tri činky. Dve jednoručky a jednu tyč na tlaky, spolu so závažím, kotúčmi. Toto všetko som si vlastne pripravil hlavne kvôli deťom, ktoré na druhú svätú omšu chodia v hojnom počte. A som za to veľmi vďačný rodičom, že ich každú nedeľu predstavia v kostole Pánovi a ďakujú mu za ich rast po telesnej, ale aj duchovnej stránke.
Počas môjho príhovoru som sa detí spýtal, že či vlastne vedia o aké veci pred oltárom ide a načo sa vlastne používajú. Deti to samozrejme vedeli a pohotovo do mikrofónu odpovedali, že na cvičenie a na nadobudnutie svalov na tele.
Kto bude aspoň jeden rok pravidelne poctivo každý deň cvičiť s činkami aspoň pol hodinu denne, pocíti na svojom tele nejakú premenu alebo ani nie. Čo si o tom myslíte?, spýtal som sa detí. Odpoveď bola jednoznačná. Áno. Taký človek bude mať svaly a bude to vidieť na jeho postave. Bude ako Rambo. Lenže cvičiť celý rok a každý deň, to nie je také jednoduché. Aké vlastnosti k tomu treba, aby to človek dokázal. Deti sa pri tejto otázke až tak veľmi nehrnuli do odpovedí a tak som im trošku pomáhal: vytrvalosť, pevnú vôľu, trpezlivosť, vedieť si správne zadeliť čas, poctivosť, rozumnosť a pod. A chvíľu som začal rozprávať deťom o tejto rozumnosti. Na začiatku pravidelného cvičenia v posilovni si nemôžeme naložiť príliš ťažké závažia. Čo by sa mohlo stať, že si presilíme ruky a môžeme prísť aj k úrazu. Práve tu potrebujeme byť rozumní. Je z našej strany tiež rozumné, keď sa niekoho skúsenejšieho spýtame a necháme si poradiť ako postupovať pri pravidelnom cvičení s činkami. Alebo si zabezpečíme nejakého trénera, ktorý by na naše cvičenie dohliadal. Keď už toto vieme, tak potom treba len vytrvať a poctivo cvičiť. Nezľahčovať si to. Lebo ak by sme si to začali zľahčovať alebo dokonca trénera klamať, že sme cvičili a pritom sme necvičili, tak by sme vlastne klamali sami seba a zostali by sme stále rovnakí.
A potom som prešiel k téme – rozhovor človeka s Bohom, čiže modlitba. Deti, často a pravidelne sa modlievate . Áno, odpovedali. A keď sa niekto pravidelne modlí, rozpráva sa s Bohom, je to na tom človeku vidieť, poznať. Bolo, ticho. Ťažká otázka. Keby to záležalo od svalov, tak by sme hneď vedeli, že ten kto má svaly sa aj modlí. Alebo od pekných šiat. Pravda je taká, že modlitba je záležitosť srdca. Modlitba ako taká zbližuje človeka s Bohom. Milosť pomáha človeku priblížiť sa k Bohu skrze modlitbu. Ak je rozhovor človeka s Bohom úprimný, tak sa to aj patrične začína prejavovať na správaní človeka aj navonok. Každý človek má aj svoje slabosti a my ho môžeme vidieť a počuť práve vtedy, keď ich nezvláda a takéhoto človeka potom môžeme ľahko posúdiť. Chodí do kostola a modlí sa a pozrime sa na neho, čo robí. Aj naše slabosti môžu vyjsť najavo a potom čo. Všetci sa môžu od nás odvrátiť. Aj takýto kríž môže Boh na nás dopustiť. Preto radšej nikoho nesúďme. Súd prenechajme Pánovi. Poznám tiež ľudí, ktorí sa pravidelne modlievajú, ale nevedia odpustiť istému človekovi. Nikto o tom nemusí vedieť a tak ich považujú za svätých. Ale pravda je úplne iná. Niekedy počúvame od ľudí ako dlho sa modlia a koľko krásnych modlitieb majú, ale keď vidíme ako sa správajú k niektorým ľuďom, sme zhrození. Zdanie môže klamať. Realita je niekedy veľmi tvrdá a smutná. Poznáme to aj z vlastného života. Preto je veľmi ťažké odpovedať na otázku, že či sa to dá na človeku spoznať, vidieť, že sa pravidelne modlí. Predsa tu na zemi poznáme niečo smerodajné na človeku, čo svedčí o jeho úprimnej modlitbe. A to je pokora, pokora a len pokora. Pokorným ľuďom Boh dáva svoju milosť. A pokorným ľuďom Boh rád načúva a plní ich želania vo všetkom. Lebo pokorný človek si nič nebude žiadať pre seba a ani niečo také, čo by sa Bohu nepáčilo. Modlime sa za ovocie Ducha – pokory pre náš život.
Deti, vy sa pravidelne modlíte? Chlapci ste pokorní a vy dievčatká ste pokorné? Keď vám rodičia niečo nekúpia, tak sa hneváte na nich. Poslúchate ich vo všetkom. Aká je teda vaša modlitba.
Mnohých z vás bavia rôzne telesné cvičenia. Cvičenie je prospešné pre telo a je aj rozumné cvičiť, ale modliť sa a pri tom zostať pokorným, to je niečo úplne iné. Pri modlitbe sa rozvíja naše priateľstvo s Bohom. Modlitba je vnútorná túžba človeku po Bohu vyjadrená obyčajnými ľudskými slovami. Naše ľudské slová nedokážu úplne vyjadriť našu túžbu po Bohu.
My Bohu úprimne zo srdca hovoríme Otče náš, ktorý si na nebesiach… Vtedy nás Boh počúva a prijíma naše slová. Tieto slová sú nebeskému Otcovi zvlášť milé, lebo nás ich na zemi naučil Boží Syn. A čo nás na učil Boh, to aj nám musí byť milé a máme to často používať, teda modliť sa túto modlitbu. Dajme však do tejto modlitby aj svoje vnútro. Popremýšľajme o tých slovách, ktoré v modlitbe vyslovujeme. Ak človek nevie žiadnu inú modlitbu, okrem tejto od Pána Ježiša a pravidelne sa ju cez deň viac krát zo srdca modlieva, tak sa to musí na tom človeku prejaviť aj navonok, v jeho živote. V čom. V pokore a poslušnosti.
A ako sa človek naučí modliť sa. Na to poznám len jednu odpoveď, že sa začne modliť. Je chvályhodné, keď sa iní ľudia za nás modlia, ale nezabúdajme, že Boh túži po našom srdci, chce v ňom prebývať a rozprávať sa s nami o všetkom, čo je súčasťou nášho života.
Tak ako rôzne okolnosti spôsobujú, že človek prestáva cvičiť, napr. lenivosť, uprednostnenie niečoho iného alebo ak na tele nevidí hneď žiadnu zmenu, tak je to aj s modlitbou.
Na začiatku sa treba aj trochu donútiť k modlitbe a nájsť si aj vhodné spoločenstvo, ktoré nás vlastne môže potiahnuť dopredu a podržať nás, keď budem prechádzať nejakou krízou. Dobre je nájsť si kňaza a vo všetkom sa mu zdôveriť. Povedať mu o vašej túžbe, že sa chcete naučiť modliť sa. To nie je hanba a koniec koncov aj každý kňaz prosí Pána Ježiša každý deň, aby ho naučil modliť sa. Využívajme čas na modlitbu a prehlbujme si svoju vieru v Boha. Boh nás pomaličky, ale istým krokom vedie k vrcholu, na našu Golgotu. Ak túto cestu budeme posilňovať pravidelnou modlitbou, tak sa dočkáme krásneho vyvrcholenia. Ešte v ten deň budeme s Pánom v jeho kráľovstve spoločne večerať a On sám nás bude obsluhovať. Tešme sa a začnime sa modliť. Pamätajme, že len čisté a pokorné srdce sa Bohu páči. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Pridaj komentár