"Celibát kňazov je neprirodzený a v modernom svete nepotrebný. Pápež by mal dovoliť kňazom oženiť sa…"

Celibát, teda život mimo manželstva, bol stavom mnohých miliónov ľudí. Mnohí z nich žili zasväteným životom, ale väčšina nie. Veľa ľudí sa neožení, či už zo slobodného rozhodnutia, alebo ich k tomu prinútia okolnosti, a ich stav nie je neprirodzený. Ak chcem byť presný, v živote sú tri druhy povolania: zasvätenie, manželstvo a slobodný stav. Každé z nich si treba ceniť a každý človek je pozvaný k jednému z týchto povolaní.
Ak si všimneme typ ľudí, mužov a žien, ktorí vstupujú do zasväteného života, nájdeme iba veľmi málo tých, čo reptajú, že strávia zvyšok života nevydaté/neženatí. Nie je s týmito ľuďmi niečo v poriadku? Majú nízku mienku o manželstve? Vôbec nie. V skutočnosti majú takmer zhodne o manželstve vyššiu mienku ako samotný manželia. Vedia, že manželstvo je veľkým dobrom. Vedia, že Katolícka cirkev trvá na tom, že manželstvo je sviatosť, a tým ho zaraďuje k Eucharistii a krstu.
A predsa slobodne prijmú celibát, pretože chcú zasvätiť všetku svoju energiu Bohu a službe jeho Cirkvi. Tým, že prinášajú túto obetu, nasledujú Pavlov príklad.
Jeden fakt o celibáte prekvapuje dokonca aj mnohých katolíkov: celibát nie je povinný pre všetkých katolíckych kňazov. Vo východných obradoch môže byť vysvätený aj ženatý muž. Je to zvyk z dávnych čias. Avšak slobodný kňaz, raz vysvätený, sa už nemôže oženiť a ženatý kňaz, ktorý ovdovie, už musí ostať slobodný.
Na Západe platia iné pravidlá. Na úplnom začiatku sa niektorí kňazi a biskupi vyberali spomedzi ženatých mužov. Veľmi skoro sa však začal uprednostňovať celibát a ten sa nakoniec stal podmienkou. No uvedomte si, že to je disciplinárne pravidlo, nie učenie Cirkvi. Väčšina protestantov neschvaľuje to, čo označujú „povinný celibát”, s dôrazom na slovo povinný, ako keby Cirkev vnucovala disciplínu proti vôli nádejných kňazov. Majú niekoľko argumentov proti celibátu. Predovšetkým hovoria, že celibát je neprirodzený, že Boh prikázal všetkým oženiť sa, keď povedal: „Ploďte a množte sa” (Gn 1,28).
Nie je to celkom tak, ploďte a množte sa je všeobecný príkaz, týka sa celého ľudstva, neviaže však každého jednotlivca. Ak by viazal, tak by každý slobodný muž a každá slobodná žena vo veku vhodnom na manželstvo žili v stave hriechu. Kristus sám by porušoval tento príkaz. Uvedomte si, že aj Pavol, najobľúbenejší apoštol „biblického kresťanstva” bol slobodný: „Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak ako ja. Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.”
Kritici poznamenávajú: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom” (Gn 2 ,24). Hovoria, že to znamená, že muž sa má oženiť. No Kristus vysoko hodnotí tých, čo nielenže opustia svojich rodičov, ale vzdajú sa aj šance na ženu a deti: „ A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života” (Mt 19,29). A nezabudnite na tých, ktorí sa „urobili neschopnými manželstva pre nebeské kráľovstvo” (Mt 19,12).
V očiach Cirkvi manželstvo nie je zlé. Spomeňme si, že Cirkev hlása, že Kristus pozdvihol manželstvo na úroveň sviatosti. Ani jednému katolíkovi nie je zakázané oženiť sa. Je pravda, že sa katolícki kňazi na Západe nemôžu oženiť, ale nikto z nich nemá povinnosť sa stať kňazom. Manželstvo nemajú zakázané ako ľudia, ale ako kňazi. Celibát Cirkev nikomu nevnucuje.