Je pre Vás ťažké povedať človeku, ktorého telo je napadnuté smrteľnou chorobou, aby sa nebál a dôveroval Bohu. Asi, nie. Veď koľkých pred tebou Pán Ježiš vyliečil z takejto a takejto choroby a doteraz žijú. Určite vylieči aj teba. Budem sa za teba modliť. Neboj sa, len ver. Ľahko sa nám takto hovorí, keď sme zdraví. A ten počúvajúci človek napriek tomu všetkému rozmýšľa o svojej chorobe a je smutný. Zrazu pre neho prestáva všetko ostatné existovať. Túži byť uzdravený. Túži si na zemi požiť ešte zopár rokov. Podriaďuje sa vôli lekárov a čaká čo bude ďalej. To je vlastne niečo normálne, prirodzené. To, čo sme mu my hovorili môže rezonovať v jeho srdci, ale či tomu aj uveril. Tak to je otázne?
Všetci túžime byť zdraví a schopní sa samostatne pohybovať až do konca svojho pozemského života. Rôzne choroby nám však napriek všetkému niekedy nedovolia ani poriadne sa vyspať a veľmi nám znepríjemňujú život. A to nielen samotnému chorému, ale i celej rodine.
Ale hlboko veriaci človek si uvedomuje veľmi dôležitú skutočnosť, že Boh ho miluje, a to čo teraz na neho prišlo, čomu teraz musí čeliť, milujúci Boh o tom vie a pre neho samého je to dobré. Apoštol Peter to vysvetľuje takto: Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva.
Manažér v továrni má svoj plán. Toto sa bude robiť tak a tak. Výrobok bude mať takéto tvary a rozmery.
Aj Boh má svoj plán. A keď som si istý, že Boh ma miluje, tak prečo by som sa mal báť a keď sa mi stane niečo nepríjemné, nezvyčajné, tak v tejto viere budem chváliť Pána. Aká je však moja viera? Aká je tvoja viera, brat, sestra? Áno, Boh nás miluje. To je pravda. Dokážeme to však tvrdiť aj vtedy, keď budeme čeliť skutočne niečomu veľmi ťažkému v živote? Sv. Augustín bol po svojom obrátení veľmi odvážny. Nebál sa svedčiť o Ježišovi Kristovi. Uvedomoval si totiž, že nech by sa mu čokoľvek stalo, je to dobré pre neho, lebo má vieru, že Boh ho miluje.
Aj keď milujeme Boha – môžeme ochorieť. Boh je môj Otec a má pre mňa plán a ten plán je vždy dobrý. Áno, denno denne sa modlíme a prosíme Boha o dobré veci a aby nás zbavil zlého. No predsa ochorieme a upadáme na tele i na duši. Boh však vie, že prečo to dopustil? Nerepcime proti Božej vôli, ale s pokorou to všetko prijmime, že to tak má byť. Ľahko sa to však povie, keď nás nič nebolí. Telesná bolesť to nie je maličkosť. Všetci sa jej túžime vyhnúť. Keď však príde a niekedy nevieme ani dôvod choroby, teda to čo ju spôsobilo, skúsme uveriť tomu, že je to pre nás dobré. Boh má svoj plán. A on nás určite miluje tak, ako nikto iný. Na jeho lásku odpovedajme láskou. Uľaví sa nám v utrpení. Súcitím s každým utrpením na zemi a rád by som odstránil utrpenie zo zeme. Modlím sa a prosím Boha o uzdravenia chorých a trpiacich. Chcem, aby ľudia boli šťastní a netrpeli. Ak však utrpenie príde záleží aj od nás, ako sa k nemu postavíme. Len viera mi dáva nádej na uzdravenie. Boh ma miluje a môže ma uzdraviť a predĺžiť mi pozemský život. Sú však choroby, ktoré zapríčinil hriech a človek trpí vlastne kvôli hriechu, opakovaným hriechom. Spoznáme to vtedy, ak sa vyznáme z týchto hriechov a v srdci máme pevné rozhodnutie, že ich už viac robiť nebudeme. Kajáme sa a spaľuje nás túžba zotrvať v čistote až do konca života. A dostaví sa úľava a uzdravenie tela i duše. Pravidelná modlitba a pôst nám pomáhajú, aby z nášho tela i duše odišli nežiaduce účinky hriechu. Ale ešte raz, nie všetky choroby tela i duše sú dôsledkom hriechu, hriechov? Boh má svoj plán. Poznáme príbeh spravodlivého Jóba, veľkého trpiteľa. Jeho telo bolo napadnuté chorobou, škriabal si kožu na smetisku, ale jeho viera bolo veľmi živá a hlboká: “Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ A dôveroval. Diabol urobil z neho chorého človeka, ale Boh ho uzdravil – podrobil ho skúške.
Boh má s nami svoj plán. On nás nenechá skúšať nad naše sily. Dajme si záležať na tom, aby sme Boha milovali. Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
Áno, každé úmrtie milovanej osoby nás bolí, ale naše odlúčenie je len dočasné. Len človek s hlbokou vierou chváli Pána, keď mu zomrel niekto z milovaných osôb. Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.
Pri rozlúčke s niekym zvyknem hovoriť: Keď sa už neuvidíme na púti, uvidíme sa doma. Tam je zahrnuté aj to, že čokoľvek sa nám môže stať a teda aj umrieť môžeme, a to kedykoľvek a kdekoľvek. Dajme si záležať na tom, aby sme Boha milovali. Ježiš uzdravuje zo všetkého. Potrebujeme však aj lekárov a užívať predpísané lieky. Utrpenia tohto času nie sú pre nikoho z nás príjemné, ale ak sú v Božom pláne s nami, prijímajme ich s pokorným a skrúšeným srdcom. Odmenou nám bude budúca sláva, ktorá sa na nás má zjaviť. Toto vlastne čerpám od apoštola Pavla: A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.
Pane Ježišu, Tvoja milosť nech nás sprevádza po všetky dni nášho života. Veľmi Ťa prosíme za všetkých chorých a trpiacich, naplň ich srdcia svojou milosťou a poteš ich skutkami lásky. Pomáhaj aj tým, ktorí ich opatrujú a naplň ich duše takými darmi, ktoré potrebujú v tejto obetavej službe lásky.
Pridaj komentár