„Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze.“ Pápež František vychádzal z napomenutia, ktoré Ježiš adresoval apoštolom, keď ich posielal ohlasovať Nebeské kráľovstvo. Pán si prial, aby tak robili v jednoduchosti. Tej jednoduchosti, ktorá „necháva priestor moci Božieho slova“, pretože ak by apoštoli nemali „dôveru v Božie slovo“, pravdepodobne by sa venovali niečomu inému. Pápež za kľúčové označuje nasledovné Ježišove slová: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ Toto všetko je milosť. Dôležité je konať tak, aby táto milosť neostávala bokom, ináč evanjelium nebude mať účinok: „Ohlasovanie evanjelia vychádza z nezištnosti, z úžasu nad spásou, ktorá príde a to, čo som ja dostal zadarmo, to musím zadarmo dávať. Zo začiatku tomu tak aj bolo. Svätý Peter nemal bankové konto, a keď musel platiť dane, Pán ho poslal k moru loviť ryby. Aby zaplatil, musel chytiť rybu a v nej nájsť peniaze. Filip, potom ako našiel ministra hospodárstva kráľovnej Kandaky neuvažoval takto: ,Aha, dobre, vytvoríme nejakú nadáciu, aby sme podporili evanjelium…‘ Nie! Nezačal s ním podnikať, ale zvestoval mu, pokrstil ho a odišiel.“
Aj Božie kráľovstvo je „nezištným darom“.
Od začiatkov kresťanského spoločenstva, tu však bolo „pokušenie hľadať moc“ iným spôsobom ako nezištne, zatiaľ čo „naša moc je nezištná a pochádza z evanjelia“. Takéto pokušenie vytvára trochu zmätok, „ohlasovanie sa zdá byť prozelytizmom a týmto spôsobom sa to nedá“. Pán „nás pozval ohlasovať a nie aby z nás boli prozelyti“, hovorí Svätý Otec. Citujúc Benedikta XVI. zdôraznil, že „Cirkev nerastie v prozelytizme, ale rastie vďaka príťažlivosti“. A táto príťažlivosť pochádza zo svedectva tých, ktorí „z nezištnosti ohlasujú nezištnosť spásy“: „Všetko je milosť. Všetko. A aké sú znaky apoštola, ktorý žije touto nezištnosťou? Je ich veľa, ale zdôrazním z nich len dva: je to v prvom rade chudoba. Ohlasovať evanjelium musí ísť cestou chudoby. Svedectvom tejto chudoby je nasledovné zmýšľanie: nemám bohatstvo, mojím bohatstvom je iba dar, ktorý som prijal, Boh. Táto nezištnosť je našim bohatstvom! A táto chudoba nás zachraňuje pred tým, aby sme sa stali iba akýmisi organizátormi, podnikateľmi… Je nutné napredovať v dielach Cirkvi – niektoré sú tak trochu zložité –, ale so srdcom chudoby, nie so srdcom plným investícií alebo srdcom podnikateľa, je to tak?“
„Cirkev nie je akousi mimovládnou neziskovou organizáciou. Je niečím omnoho dôležitejším a je výsledkom nezištnosti. Prijatej a ohlasovanej,“ uviedol pápež František. Chudoba je teda prvým zo znakov tejto nezištnosti. Ďalším je podľa Svätého Otca „schopnosť chvály: keď apoštol nežije touto nezištnosťou, stráca schopnosť chváliť Pána“. Vzdávanie chvály Pánovi je „v podstate nezištnou modlitbou: nežiadame o niečo, iba chválime“: „Toto sú dva znaky toho, že apoštol žije túto nezištnosť: chudoba a schopnosť chváliť Pána.
A keď zrazu nachádzame apoštolov, ktorí chcú z Cirkvi spraviť bohatú a bez nezištnosti chvály, Cirkev starne, stáva sa mimovládnou neziskovou organizáciou a je bez života. Prosme dnes Pána o milosť spoznať túto nezištnosť: ,Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.‘ Spoznať túto nezištnosť, tento dar od Boha. Aby sme aj my skrze túto nezištnosť napredovali v ohlasovaní evanjelia.“
TK KBS, 11. 06. 2013 15:01,
Pridaj komentár