Čmeliak, zabi ho!

Vonku bolo veľmi teplo a ja som mal vo svojej izbe vydýchaný vzduch. Otvoril som okno do korán a išiel som sa opláchnuť do kúpeľne. O chvíľu som sa vrátil do izby a na mojom pracovnom stole sedel krásny čmeliak. Opatrne som z poličky vytiahol  staré číslo Katolíckych novín a chcel som ho nimi udrieť, vlastne zabiť. No nakoniec som si to rozmyslel, trošku som ho novinami postrčil a čmeliak vyletel z môjho  stola správnym smerom. Von oknom. Chvíľu som ho  pozoroval ako letí a uvedomoval som si pritom, že aj to je Boží tvor. Len si leť, ušetril som ti život. Tešil som sa z toho. Akú veľkú moc máme my ľudia nad obyčajným hmyzom. Povedzme aj taký komár. Počujete ho v noci ako vám bzučí pri uchu. Vysaje z vás troška krvi a nejdete sa doškriabať.  Vstanete z postele, rozsvietite izbu a hľadáte po stenách či niekde nesedí. Vidíte ho a rozhodujete sa, ako ho zabiť. Ak ho prikvačíte o stenu, zostane tam malý krvavý fliačik. Je na vás, čo s ním urobíte. Veď je to len obyčajný komár. Vo vzťahoch k nám ľuďom, takýto hmyz nemôže príliš “machrovať,” lebo hneď je po ňom.

Môj aj Tvoj život je v Božích rukách. Na rozdiel od zvierat, my okrem iného máme aj nesmrteľnú dušu. Čo to znamená, že po smrti nezanikneme v ničote, ale nastane súd. Ako to viem? Zo Svätého Písma: “A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd.” (Hebr 9, 27) A tiež z učenia Katolíckej  Cirkvi o osobitnom súde.

Koľko krát som už bol v nebezpečenstve smrti. Neprišla ešte moja hodina. Boh akoby mi vtedy povedal: ešte si ži tu na zemi a rob niečo užitočné (som si istý, že v ruke nemal žiadne noviny). Všetko môžem, ale nie všetko mi osoží. Čítam si vo Svätom Písme, čo je ovocie tela, skutky tela a mám z toho bolenie hlavy. Rozumiem, toto je to čo nesmiem robiť.  Hľadám večný život v Kristovi (duchovný život) a poznávam, že zrazu toho až tak veľa nepotrebujem. Stačí mi tak málo k životu. Môj život je plne v Ježišových rukách. Kedykoľvek a kdekoľvek si ma môže povolať z tejto pozemskej púte. Ja som len stvorenie, prach a On je môj Boh.  On dáva smrť i život. Uvádza do ríše smrti a vyvádza naspäť. Dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, ponižuje aj vyvyšuje. Dal sa mi poznať a  ja  ho prijímam ako svojho Stvoriteľa a Pána. Vletel som do izby Jeho srdca. Božského Srdca. Zakúsil som Jeho lásku. A túžim, aby ju všetci zakúsili. Modlím sa a prosím: Božia láska príď k nám. Na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: Veď, čože mi môže urobiť človek. Mám radosť zo života a mám radosť z povolania v ktorom žijem. Chcem dať druhým, to čo som aj ja prijal. Láska ľudí mi robí dobre a zvlášť vtedy, keď ma milujú Ježišovou Láskou. Odpúšťajú mi a pomáhajú mi niesť kríž.

Nie je to pre mňa niečo samozrejmé, že je dnes 15. augusta 2011 a ja žijem. Po maturite som  vôbec takto nezmýšľal, bolo mi to jedno. Robil som aj veci, ktoré boli zlé a netrápilo ma to.  Dnes si uvedomujem, že každý deň je veľký Boží dar. Ďakujem Ti Bože za dnešný deň. Chcem aj dnešný deň využiť čo najlepšie a tiež nezanedbať niečo dobré. Je dobré, že  aj nuda odišla z môjho života. Snažím sa lepšie využívať čas a  často túžim po nebeskom domove a veľa o ňom rozprávam druhým. Čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú. Vo svätej omši  každý deň zdôrazňujeme  Pánov druhý príchod v sláve a očakávame ho tu na zemi. O tom dni nevie nik, iba Boh. Túžim, aby Pán Ježiš prišiel.  A vtedy tí čo budú žiť už nezomrú. Uchvátení budú do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budú navždy s Pánom. Chcem byť navždy s Pánom.

Čmeliak uletel. Krátko predtým  bol jeho život v mojich rukách.

Život človeka je v Božích rukách. Pane ušetri môj život a daruj nám všetkým čas na pokánie. Prosím a ďakujem. Od náhlej a nekajúcej smrti, vysloboď nás Pane. Amen.