Chodíme k Eucharistii roky. Aká je vlastne prax a život v Eucharistii? Čo si vy o tom myslíte?
Odpoveďou je láska a služba. Toto je život Eucharistie. Toto je prax Eucharistie. Láska a služba.
Láska k Bohu a služba blížnemu. Naša Eucharistia je vlastne takým vyvrcholením Desatora. V Eucharistii milujeme Ježiša a keď odídeme z kostola, tak praktizujeme túto lásku voči našim blížnym. Toto je náš život.
Aj naši prastarí rodičia a ich rodičia, skôr ako začali pracovať na poli alebo niekde inde, išli najprv na svätú omšu a s Eucharistiou začali svoju dennú prácu. Prečo? Lebo poznali pravdu Biblie. Bezo mňa nemôžete nič urobiť. Bez Božieho požehnania, márne sú naše namáhania. Matka Tereza z Kalkaty zvykla hovorievať: “Každý deň ráno vidím Ježišovu tvár v Eucharistii, ale počas zvyšku dňa ju vidím v tvárach biednych z najbiednejších. “ Prečo ona dokázala vidieť Kristovu tvár v tých najbiednejších ľuďoch, lebo ju predtým videla v Eucharistii.
Naša Cirkev pozná pravdu a učí nás pravde. A preto nám odporúča, ak je to možné, aby sme prichádzali k Eucharistii každý deň. Ak to nie je možné každý deň, tak aspoň v nedeľu. V nedeľu svätú omšu nemáme bezdôvodne vynechávať, a to práve kvôli jej podstate a kvôli jej charakteristike.
Aká je však realita tejto praxe v našich životoch. Mnohí ľudia už vôbec nechodia na nedeľné sväté omše. Nepotrebujú to, tak hovoria. A my čo chodíme často do kostola: Vidíme v Eucharistii Krista a potom následne v našich blížnych. Vidíme alebo nevidíme. Veríme alebo si len domýšľame. Prežívame alebo jednoducho strpíme. Kňaza, ľudí môžeme oklamať, ale Krista neoklameme. Veľa o tom napovie naše správanie po svätej omši.
Ak poznáme pravdu Biblie, tak vieme, ako máme správne žiť a čo od nás Ježiš chce.
Ježiš chce, aby sme boli ako Mária a Marta zároveň (láska k Bohu a služba blížnemu) alebo ako Mária a dobrý Samaritán (láska k Bohu a služba blížnemu) . A toto je katolícky život. Katolícky život je pre ľudí, ktorí sú zdraví. Nie je to život pre tých, ktorí sú leniví. Pretože v katolíckom živote máme milovať Ježiša a túto lásku praktizovať voči našim blížnym. A pri prijímaní Eucharistie prosme Pána Ježiša o túto zvláštnu milosť. Veď predsa chceme praktizovať Božiu lásku v našom živote a taktiež aj Desatoro chceme praktizovať v jeho skutočnom význame. Je to tak, alebo sa mýlim.
Zopakujme si Desatoro. Koľko toho vieme z Desatora. Ježiš ho zhrnul do dvoch prikázaní: Láska k Bohu a láska k blížnemu. Láska nerobí zle blížnemu.
Ak odchádzame zo svätej omše domov a následne robíme zle blížnemu (ohovárame ho, nadávame mu, prechovávame v srdci nenávisť, škaredo sa vyjadrujeme), tak je to smutné, veľmi smutné. A tak sa pýtam, ako v nás môže ostávať Božia láska. Ako?! Je toto ten pravý katolícky život.
Zaujala ma udalosť zo života arcibiskupa Dom Heldera Camaru, ktorý zomrel 27. augusta 1999 v Brazílii. Svetové noviny písali o ňom ako o “bratovi chudobných,” o “gigantovi cirkevnej histórie,” o “Božom chudákovi.” Keď bol vysvätený za pomocného biskupa v Riu de Janeiro, otvoril svoj “biskupský palác” všetkým, prirodzene, aj žobrákom, starým, nezamestnaným a dievčatám-matkám. Kardinál v Riu (volal sa tiež Camara) vzal si ho po slávnosti k sebe a povedal mu, že to nebolo “pekné” vidieť taký zmätok a nečistotu, ktorú tí chudobní priniesli do paláca. S tým treba skoncovať. Dom Helder po chvíli uvažovania sňal si z ruky biskupský prsteň a povedal svojmu biskupovi: “Eminencia, pred niekoľkými dňami v priebehu biskupskej vysviacky ste mi podali v bohoslužobnej formule: “Zverujem ti najdrahší poklad Kristovej Cirkvi: chudobných!” Keďže mi dnes zakazujete tento poklad, vezmite si nazad aj prsteň! Po niekoľkých dňoch Dom Helder Camara dostal od kardinála list. Otváral ho s dojatím a strachom. Bolo to preňho prekvapenie. Kardinál mu vrátil biskupský prsteň a informoval ho, že sa pousiluje urýchliť dokončenie nového biskupského sídla, preto necháva Dom Helderovi celý palác, takže bude môcť robiť s ním, čo chce.
Láska k Bohu a služba blížnemu. Dom Helder podobne ako matka Tereza videl Ježišovu tvár v Eucharistii a potom celý deň v chudobných a v nešťastných ľuďoch. Nebál sa ich pustiť do svojho domu a mal ich plný dom. Len láska dáva našim skutkom hodnotu.
Kto vidí Ježišovu tvár v Eucharistii, tak ju vidí aj v chudobných bratoch a sestrách. A tí chudobní od Ježiša vždy niečo dostanú a dokonca ich prijme aj do svojho domu.
Pridaj komentár