Poď rýchlo dolu, povedal Pán Ježiš Zachejovi. Kto to bol Zachej? Bol hlavným mýtnikom v meste Jericho a bol bohatý. Mýtnik mal za úlohu vyberať dane a poplatky od obyvateľstva. Bremeno daní, uložené cudzími vladármi (rímskeho cisára alebo miestneho panovníka), pospolitý ľud znášal ťažko a vyberačov, ktorí často zneužívali systém na svoje obohatenie, nenávidel a opovrhoval nimi. To sa týkalo aj Zacheja.
Keď mestom prechádzal Ježiš, tak aj Zacheja to začalo zaujímať a chcel ho aspoň vidieť. Vyliezol na strom, planý figovník, vedľa cesty, aby ho uvidel, lebo práve tadiaľ mal ísť. Aj sa tak stalo. To čo sa potom udialo blízko toho stromu prekvapilo všetkých, aj samotného Zacheja. Ježiš si ho totiž na strome všimol a oslovil ho po mene: Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome. Zachej zostal ako obarený a určite sa aj začerveňal.
Predstavte si, že z neho opadla všetka hanba a zrazu sa ocitol pred ním zoči-voči, z tváre do tváre. Kristov zrak prenikol jeho dušu skrz na skrz. A Zachej spozoroval, že sa sním niečo vo vnútri, ale aj z vonku deje a vyslovil slová ľútosti nad svojím predchádzajúcim životom. Polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim mu štvornásobne, tak hovoril Kristovi a pred prítomnými ľuďmi. Zachej si začal uvedomovať jednu dôležitú vec, že zmyslom života nemôže byť bohatstvo a všetky výhody, ktoré z neho vyplývajú, ale viera v Boha, činná skrze lásku. Kde som podel rozum, hovoril si Zachej. Och, Bože, aký som bol slepý. Zacheja toto stretnutie s Kristom úplne zmenilo, čo aj sám Pán potvrdil slovami: Dnes prišla spása do tohoto domu.
Ježiš tou cestou mohol prejsť bez toho, že by si ho všimol, ale to nie je jeho prirodzenosťou. On prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo. Každý hriešnik je v jeho hľadáčiku. Aj ja, aj ty. Všetci.
Ten planý figovník, na ktorý Zachej vyliezol, symbolizuje vrchol hriechu. Jednoducho povedané, Zachej bol na vrchole svojej hriešnosti. A my sme sa stali svedkami obrátenia človeka – premeny srdca a to môže v človeku urobiť jedine Boh.
Poď rýchlo dolu – to som počul aj ja. Zišiel som a Kristus napráva môj život. A som mu vďačný za všetko, čo pre mňa urobil a robí. Túžim po spáse.
Je veľkým nešťastím a krajne nebezpečným pre človeka byť vylezený:
na strome ohovárania, osočovania, posudzovania;
na strome smilstva, cudzoložstva, sebaukájania (masturbácie), sexuálneho zneužívania a inej nečistoty;
na strome pýchy, bohatstva a prepychu;
na strome nenávisti, neodpustenia, posudzovania;
na strome úplatkárstva a podvodov;
na strome nelásky a nezodpovednosti za rodinu a jej šťastia;
na strome výpalníctva, krádeží a tyranie;
na strome opilstva, drogovej závislosti, gamblerstva a iných závislostí;
Hovorím tomu: byť na vrchole svojej hriešnosti.
Aj v takomto prípade však nemusí byť ešte všetko stratené. Veď Ježiš je tu s nami na zemi a chodí po našich uliciach. Aj dnes hľadá to, čo je stratené. On nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Tak ako premenil srdce Zachejovi, tak ho chce premeniť každému z nás.
Možno, že my sme už z toho stromu zišli a sme s Kristom v dome a je nám dobre. Sme na ceste pokánia a odčinenia našich zlých skutkov z minulosti. Chvála Bohu. Ale určite poznáte nejakých ľudí, ktorí sú v zajatí nejakého zlozvyku, hriechu a sú na vrchole svojej hriešnosti. Nevyhnutne potrebujú stretnúť Krista.
Pomáhajme Kristovi, a to našim svedectvom pred ľuďmi. Pripravujme tak cestu Pánovi. Poučujme ľud o spáse, ktorá sa nám ponúka. Aj my hľadajme najlepšie riešenia ako im pomôcť. Ak nás nechcú počúvať, hoci im nechceme zle, tak to veľmi bolí, ja viem. Sám Ježiš to zakusoval, ale nevzdal sa nás tak ľahko. Neušiel z boja. Ježiš bol mužom činu. Neišlo mu len o vonkajšie prejavy, ale o premenu srdca. Svoju lásku k nám potvrdzoval skutkami. Známa je jeho veta: Všetko môže ten, kto verí.
Keby som bola vedela, že z muža sa stane gambler, alkoholik, neverec, nikdy by som si ho za manžela nezobrala. Takto hovoria, mnohé ženy. Verím im. Lebo niektoré to majú skutočne doma ťažké a túžia po zmene. Ako dobre by im padlo, keby ich manžel zišiel zo stromu hriechu, závislosti, oľutoval všetko a začal žiť novým životom.
Možno, že by sme chceli od Ježiša, aby urobil hneď zo všetkým poriadky a bolo by dobre. Nie, Ježiš je veľmi trpezlivý aj dnes. Klope na naše srdcia a tiež na srdcia ľudí, za ktorých denne prosíme, aby zanechali svoje zlé skutky. Otvoriť však musí človek z vnútra sám. Nikto to nemôže urobiť na miesto neho.
Modlime sa jeden za druhého a modlime sa za obrátenie hriešnikov. Nestrácajme nádej. V jednom okamihu sa všetko môže zmeniť k lepšiemu. Zacheja skoro všetci odpisovali, bol na vrchole hriešnosti, sám by si nevedel poradiť, ale Kristus mu pomohol a on prijal ponúknutú pomoc. To isté sa týkalo Márii Magdalény, ktorá tiež bola na vrchole svojej hriešnosti. Prijala ponúknutú pomoc a bolo jej dobre. Samaritánka pri studni bola tiež odpisovaná ľuďmi, striedala mužov a dokonca sa bála ľudí. Vyhýbala sa im. Ježišovi sa však nedokázala vyhnúť a to bolo pre ňu vlastne šťastím.
A toto je tiež veľmi dôležitá pravda, že skôr či neskôr sa všetci s Kristom stretneme. Ak sme s niekym aj na nože, tak takému človeku sa dokážeme vyhýbať. Ale Kristovi sa nedokážeme vyhnúť. Preto je lepšie stretnúť sa s Ním ešte za života, zísť zo stromu a prijať od neho ponúknutú pomoc.
Vytrvajme v dobrom. Nechápme sa už na žiadny planý strom. Ďakujme za každé Kristovo: Poď rýchlo dolu. Človek má však aj tú druhú možnosť, povedať nejdem alebo čo ťa do mňa. Tomu sa hovorí tvrdosť srdca. Milosrdenstvo Božie však ešte väčšiu biedu dokáže premôcť.
Ježišu zmiluj sa nad nami, aj nad ľuďmi so zatvrdlivými srdcami. Amen.
Pridaj komentár