Zachránený spod trosiek hotela Montana na Haiti
„IŠIEL SOM NA HAITI ZACHRAŇOVAŤ DETI PRED CHUDOBOU. NETUŠIL SOM, ŽE ZÁCHRANU BUDEM POTREBOVAŤ JA.“ DAN WOOLLEY
Neotrasený je skutočným príbehom muža Dana a jeho ženy Christy o udalostiach z januára 2010, keď sa na Dana zosypalo šesť poschodí hotela Montana počas známeho zemetrasenia na Haity.
Dan je spolu s kolegom Davidom vyslaný, aby počas pracovnej cesty nakrútili informačno-motivačné video o práci organizácie Compassion, ktorá sa na Haity venuje charitatívnej činnosti. Po úspešnom dni naplneným hodnotnými stretnutiami s domorodými ľuďmi sa vracajú do hotela, v ktorom majú byť ubytovaní. V momente, keď sa nachádzajú vo vstupnej hale, ich útroby hotela doslova pohltia. Po precitnutí Dana obklopuje hlboká tma, orientáciu mu umožňuje fotoaparát, ktorý mu zostal zavesený na krku. Ním robí snímky a podľa nich sa snaží orientovať v priestore, ktorý je plný betónového prachu a pichľavých sutín. Je zranený – živý medzi mŕtvymi. S vypätím síl sa dostáva do priľahlej výťahovej kabínky, ktorá ho chráni pred následnými dotrasmi.
Výťahová kabínka sa stáva miestom jeho životných duchovných cvičení – Boh si na tomto mieste a v tomto čase dáva s Danom rande. Práve tu pod sutinami hotela Dan, ktorého život visí na vlásku, prežíva hlboký vnútorný pokoj a Božiu prítomnosť. Jeho ochabnutá viera dostáva možnosť sa znovu prejaviť a rozvinúť. Na scénu sa dostávajú otázky: Môžem Bohu dôverovať vo všetkom, čo príde? Ako môže Boh vyťažiť zo zlého dobré?
Čo môže byť dobré na tom, že pod troskami Dan zomrie, Christy zostane sama a deti budú vyrastať bez otca? Čo môže byť dobré na smrti ktoréhokoľvek z účastníkov zemetrasenia? Ako dôverovať Bohu, ktorého prozreteľnosť naplánovala pracovnú cestu práve na tento týždeň? Bol to Boh, ktorý zariadil, aby bol ubytovaný práve v tomto hoteli a nachádzal sa vo vnútri práve v osudný moment. Počas 65 hodín strávených vo výťahu (o ktorých nik netušil, koľko ich bude a či príde záchrana včas) je Dan pozvaný prehodnotiť si svoj život a zistiť tak, čo je pre neho skutočne dôležité. Dôvod nepoddať sa beznádeji, neustále dúfať, zbierať sily a bojovať mu dáva rodina, ktorá na neho čaká doma. Taktiež mu pomáha prežiť spolupatričnosť s inými zranenými, ktorých hlasy sa v okolí ozývajú. Navzájom si podávajú informácie, pomáhajú si, zdieľajú sa v utrpení, sú trápení nádejou, ktorá ich vybičuje do šialenstva, modlia sa, prežívajú konverziu a napokon aj záchranu.
Vo vnútri príbehu necháva Dan pred očami čitateľa vyrásť ďalší príbeh, a síce príbeh svojho manželstva s Christy, ktoré tiež zasiahlo zemetrasenie. Prameňom bola manželkina rozvíjajúca sa klinická depresia a následné odcudzenie, ktoré so sebou priniesol čas – šesť rokov manželstva strávených v boji o prežitie. Neotrasený je svedectvom záchrany Dana spod sutín hotela, ale tiež svedectvom zmŕtvychvstania manželstva. Posolstvo príbehu je prítomné v slovách autora: “Vydržím, kým otrasy ustanú, pretože môj Boh je neotrasiteľný.”
Autor sa priznal, že pociťoval preveľkú túžbu prevteliť svoju skúsenosť do slov. Môžem skonštatovať, že jeho túžba sa v knihe vrchovato naplnila. Perom ostropisca bolo opísané, čo zažil on a jeho manželka Christy – či už pod troskami hotela alebo pod troskami manželstva. Čitateľ je vďaka autorskému umeniu nenútene vtiahnutý do príbehu. Spolu s Danom a Christy prežíva ten najhorší scenár. Prehodnocuje, selektuje medzi hodnotami, píše svoj odkaz tým, ktorí sú pre neho dôležití. Pri čítaní sa človek pristihne byť neuveriteľne spriaznený so životným príbehom autora a po dočítaní pociťuje potrebu vzdať hold páru, ktorý prešiel peklom a cíti radosť zo záchrany života a manželstva akoby boli jeho vlastné.
Pero autora sa nevyhýba ani naturalistickým výjavom, napr. keď sa Dan domnieva, že vidí rozgniavenú nohu svojho kolegu Davida alebo keď opisuje pitie vlastného moču. Aj tie slúžia účelu – pravdivo čitateľa informujú o situácii a napínajú jeho pozornosť.
Kniha je hlboko meditatívna – obsahuje myšlienkové pochody, modlitby, obavy, obvinenia, pálčivé otázky a hľadanie odpovedí – no dej je aj napriek meditatívnosti výrazne dynamický. Napriek tomu, že kniha má náboženské pozadie – autor si kladie za cieľ osláviť ňou osobného Boha – nie je presýtená náboženskými klišé. Myslím si preto, že má v sebe potenciál osloviť tak veriaceho ako aj neveriaceho, resp. človeka bez vyznania. Dráma, ktorú Dan prežil, nenechá chladným žiadneho z ľudí. Otázky, ktoré sa vynorili počas zátrasu, sú otázkami človeka hľadajúceho zmysel a cestu von – záchranu.
Knihu vrele odporúčam každému, ktorý sa ocitol na mŕtvom bode – či už vo svojom duchovnom alebo osobnom živote. Nepochybujem o tom, že v ňom prebudí všetky zmysly a pripraví na obnovu všetko to, čo bolo zborené, zranené, zaprášené…
Žofia Sepešiová
Pridaj komentár