Máme 7 darov Ducha Svätého:
A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom. (Iz 11, 2-3)
Čo je to dar. Všeobecne sa dary nazývajú aj milosťou. Dar = milosť. Medzi darmi sú niektoré, ktoré majú zvláštny charakter, vlastnosť. A tieto špeciálne, zvláštne milosti nazývame charizmami, ale v podstate sú darmi.
Duchovné dary sú na osobné očistenie človeka a pre jeho duchovný rast. Charizmy, to je niečo iné. Nie sú vždy znakom svätosti človeka, ktorý ich má. Charizmy sú nástrojmi Ducha Svätého. V živote mnohých svätých vidíme, že mali charizmy, ale nie všetci tí, ktorí mali charizmy sú aj svätí. Lebo charizmy nemusia byť výrazom svätosti človeka, ale sú nástrojmi Ducha Svätého. My ich nevlastníme. To je monopol Ducha Svätého. A charizmy sú na to, aby sa budovala Cirkev. “Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.” Nedostávame ich pre náš osobný rast, ale pre potreby Cirkvi. Kedykoľvek mala Cirkev ťažkosti, či nejaké problémy – Duch Svätý jej pomohol cez charizmy. Avšak ak máme charizmy Ducha a ich praktizujeme, môže to pomáhať aj nášmu osobnému rastu.
Najdôležitejšie je, aby sme v živote prinášali, produkovali ovocie Ducha Svätého. Čím viac budeme prinášať ovocia Ducha, tak potom tento náš pozemský život nám bude pomáhať, aby sme získali dobrú večnosť.
Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Keď máme ovocie Ducha potom náš život musí byť veľmi krásny. Ovocie je výrazom zrelého duchovného života. Láska je veľmi podstatné ovocie Ducha v živote človeka. Ak by som mal aj všetky dary a charizmy a hlásal dobrú zvesť celému vesmíru a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Môžem rozdať celý svoj majetok chudobným ako almužnu, ale lásky by som nemal, ničím by som nebol.
Poznáte človeka, ktorý sa modlí v jazykoch, ale nemá na vás nikdy čas. Nasľubuje, kde všade s vami pôjde, ale nič z toho nezrealizuje. Môžeme tu hovoriť o láske. Mnohí, ktorí majú “dar uzdravovania” robia okolo seba až príliš veľký rozruch a chvália sa týmto darom milosti. Po ovocí ich poznáte. Po ovocí Ducha. Ak si dostal tento dar, tak prečo sa tváriš tak, akoby si ho nebol dostal. Superbia vitae – pýcha života už mnohým zaslepila oči a pokazila život.
Ktosi mi hovoril, že v jednom ženskom kláštore dostala jedna sestrička dar uzdravovania. Neskôr ten dom navštívil otec biskup a dal si zhromaždiť všetky sestričky do jedálne alebo do inej veľkej miestnosti. Po úvodnom pozdrave sa im prihovoril s otázkou: “počul som ,že tu niektorá sestrička má dar uzdravovania, ktorá je to.” A samozrejme sestrička povedala “ja” a zodvihla aj ruku. Otec biskup povedal no dobre a už sa jej viac na nič nespýtal. Vec bola vyriešená.
Po týchto daroch, charizmách síce máme túžiť, ale nemôžeme si na ne nárokovať. Charizmy sú tu preto, aby sa budovala Cirkev a nie na vedomé si vytváranie mena medzi ľuďmi a uzatváranie sa do nejakých super modlitbových skupín. Tých, ktorí majú dary Ducha Svätého budú produkovať Jeho ovocie. Ovocie Ducha je znakom svätosti človeka.
Upozornenia zo Svätého Písma:
“Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.”
“Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane,“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: „Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme, v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?“ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!”
Buďme veľmi opatrný. Dnes ľudia veľmi radi hovoria, že ten má také dary, charizmy a ten zas onaké a niektorí sa radi aj sami chvália.
Cirkev potrebuje charizmy pre svoje budovanie a rast a tí jednotlivci, ktorí sa stali nástrojmi Ducha Svätého sa v poslušnosti podriaďujú záujmom Cirkvi pre jej všeobecný úžitok. Sú poslušní svojmu biskupovi a kňazovi vo farnosti. Amen.
Svätý Augustín : „ Ak vidíš zázrak, najprv zisti, či pochádza od diabla, alebo od Boha. Poulain, ktorí veľa rokov venoval štúdiu modlitby a jej prejavov v živote svätých, udáva päť príčin absolutne falošních zjavení.
O týchto a podobných pozorovaniach veľmi dobre písal Benedikt XIV., keď ešte nebol pápežom. Zdalo sa mu nemožné, aby sa Panna Mária zjavila hriešnikovi a súčasne nezmenila jeho život.
Sv. Pavol z Kríža (1694-1775 – V liste istej nábožnej duši napísal:
„Nedajte si ľahko nahovoriť, že všetko, čo sa vám v živote prihodí je nadprirodzené.
Aj so svätými sa zavše stalo, že klamy zlého ducha alebo vlastnej obrazotvornosti pokladali za božské dielo, ale nebolo na tom nič pravdy.
Napríklad Katarína z Bologne bola päť rokov akousi hračkou v rukách zlého ducha. Keby jej Pán Boh nebol poslal svoju pomoc, kto vie, či by ju zlý duch nebol zviedol svojimi klamstvami.” (Listy, 1.819)
Svätý Filip Neri on, vyvolený, ktorý sa tak často v duch, živote stretával s Bohom, ktorého nebesia obdarovali nadprirodzenými darmi.
Svätý Filip Neri vždy s veľkým dôvtipom usiloval, aby jeho osobu nikto nespájal s nadprirodzenými javmi, a preto veriacím zápalisto vysvetľoval, čo si myslí o mystickom učení a o ilúziach.
Svätý Filip Neri – pokladal za krajne nebespečné každé skúmanie videní a zjavení …. A ostro sa púšťal do ľudí, ktorí vo všeljakých videniach sa vyžívali. Varuje, aby sme pri modlitbe nehľadali krásne cityTo všetko svedčí o Filipovom zdravom rozume, jeho zmysle pre realitu.
Keď mu rozprávali, že nejaké dievča navštevujú anjeli a svätí, stroho im doporučil: „Nájdite pre ňu muža.” Hovorieval: „ Zo sto extáz je deväťdesiatdeväť podvod.”
http://rozlisovanieduchov.ic.cz/