V Cézarei žil istý muž, menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. Bol nábožný a bohabojný s celým svojim domom. Dával veľa ALMUŽIEN ľudu a ustavične sa modlil k Bohu.
Boží anjel prichádza k nemu a oslovuje ho:
“KORNÉLIUS!” – TVOJE MODLITBY A TVOJE ALMUŽNY VYSTÚPILI PRED BOŽIU TVÁR A ON SI NA NE SPOMENUL. (Sk 10, 1, 4;)
Raz som prosil aj ja o almužnu. V Leviciach na vlakovej stanici. Bol som vtedy študentom na strednej škole a býval som cez týždeň na internáte. Už si presne nepamätám aký to bol deň. Cestou na vlakovú stanicu ma zastavila skupina mladíkov a pýtali si odo mňa peniaze. Vo vačku som mal päť slovenských korún potrebných k zakúpeniu lístku na cestu domov vlakom. Vtedy to nebol až taký nepatrný peniaz. A tí to násilníci ma prehľadali od hlavy až po päty a zobrali mi skoro všetko. Nenechali mi tie peniaze na cestu domov, hoci som ich o to veľmi prosil aj zo slzami na krajíčku. Zobrali mi aj malú cestovnú tašku, ktorá bola vlastne bratova. Moja cesta na stanicu sa zmenila na plač. Nikoho som tam nepoznal. Už si ani nepamätám, že či som sa vtedy začal aspoň modliť. Neviem. Viem len to, že som plakal. Urobil som to, že som si začal pýtať peniaze na cestu od ľudí na stanici. Nikdy nezabudnem na jedného Pána, podľa mojich slov som mu ešte stále dĺžnikom. Prosil som si od neho päť korún, s tým, že mu ich vrátim. Povedal som mu, čo sa mi vlastne prihodilo zhruba pred pol hodinou a on mi peniaze dal. Celý natešený som si kúpil lístok na vlak a za chvíľu som aj cestoval domov.
Koľkí od nás potrebujú pomoc. Dávajme almužny, všímajme si ľudí.
Pán Ježiš povedal videli ste ma hladného, smädného, nahého, ležal som chorý na izbe, vo väzení som sedel, došli mi peniaze, okradli ma a pod. A POMOHLI STE MI.
Sv. Ján Mária Vianey na našu pochybnosť odpovedá:
Mnohí hovoria: Použije to na zlé… Nech použije, ako chce. Biedny človek bude súdený za to, čo urobí s vašou almužnou, a vy budete súdení za almužnu, ktorú ste mohli dať, no nedali ste.
Pridaj komentár