Deň, keď sa zjaví Syn človeka

“Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali  ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili.  Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.” – Lk 17, 26 – 30

Moderný svet sa opája rýchlosťou, je nadšený zmenami. Povinnosti, rozhovory, schôdze, záujmy, krúžky, zábava, vidina zárobku v športe, to je to koleso, ktoré sa neustále točí. Niet času na zamyslenie sa, niet kedy sa zastaviť a vzchopiť sa.  Žiť na povrchu samého seba, nie je správna voľba. Toto však svet preferuje a láka na to ľudí, hlavne mladých ľudí.  A pomerne sa mu to darí. Povrchnosť, plytkosť, atribúty dnešného človeka.  Nehlaď na to čo bude po smrti a nezarmucuj sa pre nejaké prikázania od Boha.  Sú zastaralé. A Cirkev, to ani nehovorím. Len pomyslieť, čo robia jej kňazi dnes, hrôza. To čo ti ponúka tento svet je oveľa dôležitejšie. Žiješ predsa vo svete a ide predsa o tvoje telo a o telá členov tvojich najbližších. Musíš sa o nich starať a robiť im zábavu. Ak budete zdraví a bohatí máte všetko potrebné ku šťastiu.

Je to naozaj tak?

Čo však hovorí Ježiš: “Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! Chudobných budete mať vždy medzi sebou. Bol som chorý a navštívili ste ma. Život človeka nezávisí od toho čo má, čo vlastní – ešte dnes budú žiadať tvoj život! Hľadajte najprv Božie kráľovstvo. Dávajte Bohu, čo je Božie. Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Vystúpi mnoho falošných učiteľov, ktorí budú strhávať k bludu a bude sa im pomerne dariť. Vy ich však nepočúvajte. Moju Cirkev brány pekelné nepremôžu. “

Apoštol Pavol nás povzbudzuje: “Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život.”

Aj telo nám stvoril Boh, ale nesmieme mu dať v našom živote dominantné postavenie. Aby si toto naše telo mohlo obliecť neporušiteľnosť, potrebujeme žiť predovšetkým duchovne. Hľadať a robiť to čo sa páči Bohu. Krotiť si svoje telo.

Je dôležité stretávať sa na zemi s Pánom. Áno. Dá sa to však vtedy, ak nájdeme silu vytrhnúť sa s preplneného denného programu. Voliť si medzi dvomi záujmami, znamená jedno opustiť. Dieťa po prvom svätom prijímaní, mi v škole na moju otázku, že prečo už v nedele nechodí do kostola, odpovedalo: v tom čase sa doma učí hrať na klavíri a nemá čas. A podobne takéto odpovede majú dopredu nachystané aj iné deti, či mládež. Do kostola ich už nič nepriťahuje, tak isto aj ich rodičov. Dnes je potrebná aj evanjelizácia mimo kostolov, ako to robia mnohé kresťanské spoločenstvá, ale tam zas hrozí, že po čase budeme môcť kostoly uzamknúť a hotovo. Eucharistia, živý Boh ostáva bokom. A vidím to aj tak, že tieto spoločenstvá málo spolupracujú s kňazmi, majú tam “dobrých” rečníkov a skoro všetci hovoria v jazykoch, kňazov akoby nepotrebovali. V tom vidím veľký nedostatok. Ja to však nechcem súdiť, len hlasno premýšľam. Možno, že kňazov aj pozývajú, ale tí tam nechcú ísť.

Čo získavam, keď na Pána zabúdam. Strácam čas, keď ho navštívim v kostole, keď sa zúčastním svätej omše aj cez týždeň.  Ak denne čítam Sväté Písmo a snažím sa ho aplikovať do svojho života – je to zbytočné, riskujem tým v spoločnosti niečo. Stratím priateľov. Budem považovaný za chorého, za fanatika.

Čas strávený s Pánom Ježišom, hoci aj krátky, dáva do môjho života viac sily a svetla, ako hodiny premrhané v zbytočných rečiach a nepotrebných svetských aktivitách. Voliť si medzi dvomi záujmami, znamená jedno opustiť. Určite musím opustiť to, čo ma vzďaľuje od Pána. Nechám si poradiť spovedníkom a duchovný vodcom, čo je pre mňa lepšie. Noe a Lot si volili to, čo sa páčilo Pánovi. Vo svojom živote preferovali predovšetkým jeho vôľu a oplatilo sa.

Neobávajme sa Pánovi ukázať rany na duši, svoju vnútornú biedu aj svoje hriechy. Pán je vždy blízky tomu, kto má kajúce srdce a uznáva svoju úbohosť. Pozorujme Pána vo svätostánku. Prijímajme ho často v Eucharistii. Od príležitosti k hriechu utekajme, ako sa uteká od morovej nákazy alebo od vtáčej chrípky.

Nenechávajme v kostoloch Krista samého a podporujme svojimi modlitbami aj Jeho Cirkev.

Deň, keď sa zjaví Syn človeka, Ježiš, budeme ho vidieť takého, aký je.