Diabol, biznis, Dobrý pastier, pokora, poslušnosť…

Mnohí ľudia dnes pochybujú o tom, že diabol existuje. A to je ako voda na mlyn pre zlého ducha. Takých ľudí má v hrsti a pomerne ľahko sa mu s nimi pracuje. To diabolské „non serviam“ – „nebudem slúžiť,“  začína nahlodávať ich duše. A potom duchovný život pre nich prestáva existovať. Nadobúdajú presvedčenie, že všetko o Bohu je výmysel a z toho dôvodu mu aj odmietajú slúžiť. Iní si zase vytvoria svoj obraz o bohu, svojho boha, ktorý v skutočnosti neexistuje, pretože ten, ktorý Existuje sa im nepáči a ani jeho Cirkev. Žiadna poslušnosť a žiadna pokora. Nepotrebujú žiadne smerovanie, lebo sami najlepšie vedia, čo majú robiť a ako majú žiť. Situácia sa však narýchlo mení, keď smrteľne ochorejú alebo ich rodinu poznačí nejaká tragédia s následkom úmrtia.

Počul som o prípade, ktorý sa stal v nemocnici. Kňaz na smrteľnej posteli spovedal a pripravoval na smrť známeho komunistu. Komunisti prenasledovali Cirkev a chceli ju zničiť. Ale tento komunista sa predsa snažil zmieriť s Bohom a začal sa úprimne spovedať. Vyznával sa zo svojich hriechov a nič nezamlčal. Prijal aj sviatosť pomazania chorých a Eucharistiu. Keď kňaz od neho odišiel na chodbe už stáli kolegovia tohto zomierajúceho komunistu. Prišli k nemu a povedali mu, že či naozaj rozum potratil, keď si dal zavolať kňaza. On im na to povedal, že keď budete na smrteľnej posteli vy, urobíte podobne. Ja som mal teraz čas a nehanbím sa za to, že tu bol pri mne kňaz a vy ste ho videli. Hanbím sa za to, ako som zle žil a urážal Boha a jeho Cirkev. Ďakujem Bohu, že som mal túto príležitosť vyspovedať sa z hriechov.  Lebo smrť niekedy prichádza naozaj veľmi rýchlo. Nemá zľutovania, nepočká a hneď sa zapíše do tváre človeka. A čo by bolo potom so mnou. Nič. To si naozaj myslíte, že nič. Vy sami tomu neveríte. Zostali prekvapený z tohto dialógu. Tak to teda nečakali.

Je veľkou pravdou, že každý človek má v sebe túžbu žiť večne. A keď si niekto myslí že nie, aj tak je opak pravdou.

Tento prípad v nemocnici bol ten s lepším koncom. Chvála Bohu. Veľmi mi je však ľúto tých ľudí, ktorí ešte aj na smrteľnej posteli sú zatvrdnutí ako skala. Nie. Nebudem sa spovedať. Dajte mi stým pokoj. Ja nemám žiadne hriechy. Žiadna pokora, žiadna poslušnosť.

Stratiť zmysel pre posvätno, je veľkým nešťastím pre človeka.  Aké nešťastie. Veď sa nič so mnou nedeje. Boh nie je, Boh nezasahuje, Boha niet. Kdeže je Váš Boh? Výroky svetských ľudí sú naozaj niekedy veľmi odvážne a bujaré. Niekedy naozaj ani sami nevedia čo hovoria a čo robia. V niektorých rodinách zlyháva, absentuje pravá výchova. Všetko je nasmerované len na tento svet a na jeho pôžitky. Lenže priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom. Prachy v rukách mladých ľudí sa menia na drogy, alkohol a cigarety. Rýchla jazda a alkohol za volantom majú často na svedomí zranenia nezľúčitelné so životom. Starým  ľuďom  sa od mladých nedostáva úcty a len kde tu im niekto uvoľní miesto v autobuse, v električke alebo ich na ulici pozdraví a poprípade im nejal pomôže.  Uzatváranie manželstva pred tvárou Cirkvi je dnes už na ústupe alebo sa koná len pre parádu a vonkajšiu krásu.

Dobrý pastier však v každej farnosti má aj ovečky, ktoré poznajú jeho hlas a s láskou v srdci ho nasledujú. Tieto ovečky si uvedomujú, že keď sú pri svojom pastierovi – sú v bezpečí. Aspoň raz za mesiac sa vyznávajú zo svojich hriechov a často jedia Pravý pokrm a pijú Pravý nápoj – Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista. Nedajú sa odradiť ani posmeškami ľudí a inými provokáciami Kristových nepriateľov. Práva láska ku Kristovi má vždy veľa nepriateľov. Manželia nasledujúci Krista svedectvom svojho života ukazujú deťom, že Ježiš je tou osobou, ktorú treba milovať. Neposielajú len svoje deti do kostola, ale aj sami chodia na sväté omše. Vedia, že nie je správne žiadať od detí to, čo oni sami nerobia. Strácajú tým autoritu a vážnosť u detí. Postupne ich deti prestanú poslúchať. Spoločná modlitba v ich rodine má svoju pravidelnosť a deťom vysvetľujú hlavné pravdy našej katolíckej viery v Boha. Úcta ku kňazovi takýmto ovečkám vo farnosti nechýba a snažia sa mu v jeho pastoračnej službe pomáhať ako najlepšie vedia. Kňaz vo farnosti je vyslancom Ježiša Krista, Dobrého pastiera a skutoční veriaci ho prijímajú s úctou a s láskou v srdci. Vedia, že kňaz vo farnosti je pre všetkých a dokonca aj pre neveriacich alebo tých, ktorí iným rôznym spôsobom poubližovali a znepríjemňujú im život. Kňazovi sa snažia v pastorácii napomáhať podporovaním jeho aktivít napr. modlitbou a pôstom a nie mu diktovať čo má robiť a čo nemusí robiť. Neurážajú sa keď kňaz nesúhlasí s ich názormi, ale prijímajú to ako Božiu vôľu. Poslušnosť a pokora. Sú poslušní svojmu kňazovi, ako je kňaz poslušný svojmu biskupovi.

Pamätajme, že v poslušnosti sa zrodila naša spása. Ježiš bol poslušný svojmu Otcovi až na smrť na kríži.

KTO  MA  MILUJE  ZACHOVÁVA  MOJE  PRIKÁZANIA,  HOVORÍ  JEŽIŠ.  A TAM  KDE  SOM  JA,  TAM  JE  AJ  MÔJ  SLUŽOBNÍK.  24  HODÍN  ČAKÁM  NA  TEBA  V EUCHARISTII  V  KOSTOLE  A  TY  HOVORÍŠ,  ŽE  SI  ZANEPRÁZDNENÝ  A NEMÁŠ  NA   MŇA  ČAS.  AJ  V NEDEĽU  SA  VYHOVÁRAŠ  A NEPRÍDEŠ!  ČO  OČAKÁVAŠ  OD  TAKÉHO  ŽIVOTA?!  TVOJ  BIZNIS  ŤA  RAZ  POLOŽÍ  NA  LOPATKY  A POCHOPÍŠ,  ŽE  TO  BOLO  LEN  MLÁTENIE  PRÁZDNEJ  SLAMY.

Najväčším nešťastím pre človeka je vyžívať sa v zlom. Správať sa tak, akoby Boh naozaj neexistoval. A skutočne pre niektorých aj neexistuje. Mnohí umelci v šoubiznise žijú príliš na divoko a ľudia ich žerú. A keď ich nežerú, tak im  závidia. Robiť hlúposti, spievať vulgarizmy a pritom zarábať nemalé peniaze. To je život. Ale pozor. Časné šťastie je len zdanlivé a menlivé a samo v sebe neznamená nič, keď po ňom nasleduje večné zatratenie.

Nasledujme Dobrého pastiera – Ježiša Krista. Nedajme sa oklamať povrchným šťastím neveriacich alebo slabo veriacich ľudí. Pre nich neplatia Božie zákony. Nerešpektujú žiadne prikázania. Rúhajú sa a posmievajú Bohu, necítia pred Ním žiadnu zodpovednosť.

Jedine Kristus je naša prítomnosť, budúcnosť a večnosť. Ak niekto hovorí o niekom inom alebo o niečom inom, tak je luhár a niet v ňom pravdy.