Svedomie spočiatku varuje, potom je stále tichšie, až nakoniec sa neozve a človek ide akoby slepý týmto životom.
Je správne mať dobre vychované, či vycvičené svedomie, podľa Božej vôle…
Pokiaľ človek žije, tak je tu vždy šanca, že sa prebudí jeho svedomie, že vstúpi si do seba a vráti sa k láske, k Ježišovi. Nemyslím si však, že človek, ktorý má dobre vycvičené svedomie, nikdy nezhreší, nie, všetci sme zhrešili a chýba nám Božia sláva, ale človek, ktorý má takéto svedomie je zakrátko pohnutý ľútosťou nad svojim slovom, či skutkom, ktoré boli zlé a snaží sa to napraviť a odčiniť. Skratka vie si priznať svoju chybu, vidí si svoj hriech, vyzná sa z neho (vyspovedá sa) a s ľútosťou v srdci, prosí o odpustenie. Vie poprosiť Boha o odpustenie, ale aj blížneho. Je to človek s dobrou výchovou, ktorý občas urobí nejakú chybu. A vie sa aj nahnevať. Pretože je len človekom.
Boh si veľmi váži ľudí, ktorí sa nesprávajú ako majstri sveta, ale ktorí majú skrúšené a pokorné srdce. A takým patrí nebeské kráľovstvo.
Dobré svedomie a pokora, to musí byť spolu.
Pane, nech zosilnie tvoj hlas v našej duši, v našom srdci a tvoje slovo nech je našim každodenným pokrmom na ceste spásy. Chceme aj dnes pracovať na spáse našich duší, ale aj na spáse iných duší, pomáhaj nám svojou milosťou. Nech vieme milovať každého a obetovať sa. Ďakujeme ti a milujeme ťa. Amen.
S kresťanským pozdravom Váš brat a kňaz Jaroslav.
Pridaj komentár