Dobrotivosťou pomáhame ľuďom rásť nielen fyzicky, ale i duševne a duchovne. Prebúdzame v nich dôveru v život, dôveru v ľudí a v budúcnosť. Otvárame im tajomstvo života v Bohu. Pod vplyvom dobrotivosti tvrdí zmäknú, uzatvorení sa otvoria, stratení sa nájdu, padlí povstanú, myseľ všetkých sa naplní svetlom. A to je pravda.
Aj k Bohu sa ľudia najčastejšie obracajú pod vplyvom dobrotivosti. No zároveň si uvedomujem, že nestačí byť k ľuďom dobrý len raz a keď na nich neuvidím zmenu k lepšiemu, tak sa dokážem aj rozčúliť. “Za dobrotu na žobrotu,” toto naše príslovie je v mnohých prípadoch aktuálne, ale aj napriek tomu sa posnažme popremáhať znechutenie a buďme dobrí aj tak. Nie je to ľahké, viem to z vlastnej skúsenosti. Ale nasledujem Ježiša Krista a ja som sa už veľa krát voči nemu prejavil veľmi zle, no neznechutil sa a nanovo mi dôveruje. Zrejme ste to už aj vy neraz zakúsili. Aký dobrý je náš Pán. On je môj, tvoj najlepší priateľ a mohol by to povedať aj on o mne, o tebe?
Vo Svätom Písme čítame, že dobrý človek vynáša z dobrého pokladu (zo svojho srdca) dobré veci. (Mt 12, 35) Čo nosíme alebo máme vo svojom srdci, to z nás jednoducho vychádza aj von. To sa nedá nijako ukryť. Ako strom poznať po ovocí, tak isto aj človeka.
Čo máme teda robiť, aby sme boli dobrými ľuďmi? Takými sme vlastne od prirodzenosti všetci, lebo Boh nás stvoril ako dobrých. Ale záľuba v hriechoch, láska k mamone, a tiež sebecké neukojené túžby nás mohli zmeniť na nepoznanie. A tak si mnohí ľudia začali zhromažďovať poklady tu na zemi. Tak toto určite nie je Boží plán s nami. To urobil nepriateľ. Podľa Božej vôle si má človek zhromažďovať poklady v nebi, tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Celý život máme byť dobrotiví a deliť sa o svoje dobrá s inými. Keď dávame aj z toho mála čo máme iným, tak Pán na to nikdy nezabudne. Nektorí ľudia argumentujú tým, že im nikto nič nedal, všetko si nadobudli vlastnou prácou a úsilím. A tak prečo by sa mali teraz deliť o svoje dobrá s inými ľuďmi? Prečo? Pretože raz budú od Pána Ježiša počuť otázky: Povedz mi, čo na zemi si nedostal odo mňa? Od koho si mal to všetko? Kto ťa urobil úspešným a bohatým?
Bratia a sestry, osvojme si Kristovo zmýšľanie. Prijmime jeho Ducha. Pretože ak nemáme jeho Ducha, tak nie sme jeho. Vzývajme často Božieho Ducha, aby nám pomáhal žiť správnym životom. Nikoho neurážajme, ale modlime sa za všetkých ľudí. Robme tak v Duchu a v pravde. Áno, náš Pán je mocný Pán a on vie premeniť srdce každého človeka. Zachej to s peniazmi riadne preháňal, ale keď sa postavil zoči voči Kristovi, z tváre do tváre, Kristov zrak prenikol jeho dušu skrz na skrz a Zachej spozoroval, že sa s ním niečo vo vnútri, ale i z vonku deje a vyslovil slová ľútosti nad predchádzajúcim životom. Polovicu svojho majetku predám a rozdám chudobným a ak som niekoho oklamal 4-násobne mu to vrátim, tak hovoril. Sme svedkami obrátenia človeka – premeny srdca a to môže v človeku urobiť jedine Boh.
Buďme vďační za všetko čo máme, veď vieme od koho sme to dostali. A tak ako je Pán k nám dobrotivý a láskavý, tak aj my buďme dobrotiví a láskaví voči bratom a sestrám. Pán nerobí rozdieli medzi ľuďmi. O sa rovnako zastane chudobného, ako i bohatého. Jemu všetko patrí a pamätajme si, že svetská sláva je ako poľná tráva. V jeho očiach je veľký ten, kto má skrúšené a pokorné srdce. A kto aj slúži a pomáha iným a to aj za cenu zrieknutia sa všetkého čo má, ba i vlastného života. Nie všetci sme však povolaní robiť také mimoriadne veci, ale všetci sme povolaní robiť normálne veci. A na záver naša túžba a prosba: “Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní” (Ž 23, 6).
Pridaj komentár