Čo robiť cez pozdvihovanie (Hostie a kalicha s krvou Pána Ježiša)? Misál okrem pokľaknutia nepredpisuje iný úkon. Niekde sa prežehnávajú a bijú do pŕs. Znak kríža má iste svoj zmysel, má vyjadriť, že si chceme privlastniť účinky Kristovej obety na kríži; ale bitie do pŕs, ktoré je gestom ľútosti, to nemá nijaký zmysel. Ani sklonenie hlavy tu nemá význam, lebo kňaz sväté spôsoby ukazuje, aby ich veriaci videli, aby na ne hľadeli. A to je azda najlepší spôsob úcty k Eucharistii nábožne a s láskou hľadieť očami viery na ukrižovaného a vzkrieseného Pána. Aj pri pozdvihovaní si môžeme všimnúť, že niektorí ľudia hľadia všade inde len nie na Eucharistiu. To hovorí o tom, že naozaj neveria v reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii.
Pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v nedeľu 23. júna 2019 pápež František povedal:
„Eucharistia nám nesmie zovšednieť; nesmieme pristupovať k svätému prijímaniu zvykovo: nie! Zakaždým, keď pristúpime k oltáru, aby sme prijali Eucharistiu, máme si skutočne obnovovať naše „amen“ voči Kristovmu Telu. Keď nám kňaz povie: „Telo Kristovo“, odpovedáme: „Amen“. Ale nech je to také „amen“, ktoré vychádza zo srdca, z presvedčenia. Je to Ježiš; Ježiš, ktorý ma zachránil; Ježiš, ktorý mi prichádza dať silu žiť. Je to Ježiš, živý Ježiš. Nesmie nám to zovšednieť: zakaždým nech je to akoby naším Prvým svätým prijímaním.“
“Vy veríte, že v tej trápnej hostii prebýva nejaký boh,” týmito slovami na mňa vyšiel žiak z učilišťa počas vyučovacej hodiny. Áno, odpovedal som mu, ale nie že nejaký boh, ale konkrétne Pán Ježiš, Boží Syn. Zvláštne, že takto hovoríš, pretože vyrastáš v katolíckej rodine. Ale už nechodíme na omše, odpovedal mi, máme v nedeľu iné spoločenstvo. Stretávali sa v nejakej väčšej miestnosti v dedine a tá otázka na mňa skrsla v jeho hlave preto, že tam chodí a počul tam, že Eucharistia je nič a modla.
Otec lži sa nás snaží presvedčiť takýmito a ešte inými klamstvami, len aby nás odtrhol od prijímania Eucharistie a svätej spovede. Naša sila je v Pánovi, ktorý nám dal vieru a skrze hlásanie a počúvanie Božieho slova, naša viera zo dňa na deň rastie a preto nás už nič nemôže odlúčiť od prijímania Eucharistie. V našich farnostiach je však viac tých, ktorí v nedeľu a v prikázané sviatky neprijímajú Eucharistiu. Neveria vo veľkosť účinku tohto Pokrmu. Akoby im to bolo ešte zahalené. Akoby im ešte nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. Nikoho však nesmieme súdiť, ale máme sa modliť za ľudí, aby im zažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ako nám. Dostali sme milosť veriť v Krista. Vzdávajme vďaky Pánovi, že Eucharistiu vnímame v tomto svetle a vieme, že koho prijímame, že je to Pán. Ale pozor, Eucharistia to nie je akási náhrada, či symbol, to je skutočne On sám, živý Kristus. Máme to šťastie, že môžeme jesť jeho Telo a piť jeho Krv. Keď to robíme, máme v sebe život. Eucharistia je najvzácnejší pokrm a nápoj na zemi. Amen.
Pridaj komentár