Cez minuloročne letné prázdniny som sa rozhodla od 9.-15.8. zúčastniť sa dievčenského tábora v Žiline, ktorý sa konal u Školských sestričiek sv. Františka, kde ma pozvala moja dobrá priateľka sr. Noemi a kde som sa po ťažkom období chcela duchovne posilniť.
Cestovala som sama a nikdy predtým som v Žiline nebola, a ani som pomaly nevedela, kde sa nachádza :)takže som mala veľký strach a obavy. No v autobuse som upriamila svoje myšlienky na Pána, kde som Mu s dôverou odovzdala svoje cesty, lebo «Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, On sa už postará.» (Ž 37,5). A jeho starostlivosť som cítila a uvedomovala si od samého začiatku tejto mojej cesty.
Mala som možnosť spoznať tu veselé sestričky, ktoré sa o nás výborne starali po každej stránke a mladé dievčatá z celého Slovenska zapálené láskou ku Kristovi, na ktorých bolo vidieť a poznať, že žijú s Kristom a pre Neho.
Cez čas vyhradený pre seba,každá z nás takmer vždy trávila čítaním duchovnej literatúry alebo v kaplnke pri našom Pánom. A tu sa začal budovať a posilňovať môj vzťah k Bohu.
Blížila sa večierka a ja som potrebovala byť sama, tak som sa vybrala do kaplnky s dúfaním, že tam budem môcť byť úplne sama s Ním. A tak aj bolo. Po týchto asi 40 min. som sa rozhodla ( a verím, že na základe pôsobenia Ducha Svätého), že sa vrátim domov o 2-3 dni skorej,ako som to nemala zo začiatku v pláne. Domov som sa veľmi neponáhľala preto, lebo som sa nedobre rozlúčila s mojou starou mamou, ktorá mala mať zrovna v ten víkend, keď som ja mala byť v tábore, narodeninovú oslavu a chcela, aby som bola na nej. No ja som chcela byť u sestričiek až dokonca, no hlavne som chcela byť prítomná aj na večných sľuboch sestričiek, ktoré sa konali 15.8.-v nedeľu. Možný autobusový spoj mi išiel až v pondelok-16.8., takže by som sa všetkému, čo sa týka oslavy krásne vyhla. No vtedy v kaplnke som si uvedomila veľa vecí, hlavne pýchu a nenávisť, s ktorými som odchádzala z domu a prítomný Boží pokoj a lásku, ktorý ma hnal zo Žiliny domov udobriť sa so starou mamou a dať jej darček-svoju prítomnosť doma, ktorej by sa najviac potešila, lebo viem, že ma má veľmi rada, keďže som jej jediná nečakaná vnučka.:)
O mojom príchode nikto nič nevedel, malo to byť prekvapenie. Rozhodla som sa teda ísť kúpiť nejaké darčeky. Keď som vyberala obrázok pre starú mamu, jeden sa mi veľmi zapáčil, no na zadnej strane bola modlitba s “prosbou o pomoc v chorobe” . vtedy som mala zvláštny pocit a s myšlienkou “veď moja stará mama je zdravá ako repa” , som vybrala iný.
No keď som prišla v piatok domov, na moje veľké prekvapenie, bol zdravotný stav mojej starej mamy veľmi vážny a aj napriek bolesťami a trápeniu viditeľnému na jej tvári, privítala ma s úsmevom na tvári a s vrelým objatím. A v nedeľu ráno o 03.00 hod. ju už viezli do nemocnice. Vtedy sa začalo pre nás všetkých veľmi ťažké obdobie, no “dôvera v Boha nám dodávala sily.” Ďakovala som Bohu, že to všetko takto zariadil, že som mohla byť ešte s ňou, lebo by som si neodpustila , keď by to malo byť naše posledné stretnutie a zostalo by plné nepokoja a bolesti. Taktiež, že bol ku mne taký milostivý a pripravil ma na túto ťažkú skúšku a ďalšie dni, čo som zistila až neskôr. Ešte počas pobytu v Žiline sme si pri ranných chválach mali vybrať, zložený papierik, na ktorom mal byť citát zo Sv. Písma a nad ktorým sme potom mali rozjímať. Na mojom papieriku stálo:
„Dieťa moje, neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.”(Iz 41,10) Tvoj Nebeský Otec.
V nemocnici jej zistili asi 2,5 kg nádor, ktorý sa im úspešne podarilo vyoperovať. Som vďačná Bohu, že táto oslava nebola posledná a že sa 27. septembra, na moje narodeniny, mohla vrátiť domov.
Nebeský Otče, vďaka ti, že sa o mňa staráš,že ma miluješ takú akú som. Že aj napriek tomu, keď ja na Teba zabúdam, Ty na mňa nikdy nezabúdaš,a stále čakáš, kedy Ti otvorím svoje srdce a úplne sa Ti odovzdám. Otče, dôverujem Ti a chcem plniť tvoju vôľu. Viem, že Ty jediný vieš o mne všetko, poznáš moje trápenia, radosti, túžby, myšlienky…a že pred Tebou nič neskryjem. Viem, že čím viac Ti dôverujem, tým som šťastnejšia, lebo viem, že Ty vieš najlepšie, čo je pre mňa dobré a potrebné pre spásu mojej duše. Amen.Chvála Ti a vďaka Ti Ježišu!
Dôverujte Pánovi v každej situácii, lebo „keď dôverujeme Bohu, nemusíme sa obávať budúcnosti, ani sa strachovať o seba či svojich blízkych, ale môžeme prežívať vzácny pokoj vo viere, že všetko je v Božích rukách, že bez Jeho vedomia sa nič nestane.”
Pridaj komentár