Aj dnes vidíme ľudí, ktorí dôverujú len svojmu ľudskému prirodzenému rozumu. Mám dobrú prácu. Kopec peňazí. Pekný dom. Manželku. Dieťa alebo dve deti. Množstvo zábavy a skratka, to čo sa mi zažiada, to mám. Je mi dobre. To, čo som doteraz musel riešiť, som zvládol svojimi schopnosťami. A mám aj dobrých priateľov, ktorí mi pomohli v niektorých veciach.
Čo za tým môžeme vidieť? Vynaloženú námahu, úsilie človeka alebo Božie požehnanie. Jedno aj druhé. Aj človek sa musí snažiť, niečo robiť, no zároveň nesmieme zabudnúť na to Božie: Ak s nami nieje Pán, márne sú všetky naše namáhania. Všetko to, čo máme, máme od Boha. Boh stvoril tento svet, celý vesmír, aj všetky živé bytosti. Naša duša má pôvod v Bohu. Niektorí ľudia sú veľmi chytrí a vedia sa vo svete obracať. A tak prišla prosperita do ich života. Zbohatli a majú sa celkom dobre. Lenže človek aj tak nesmie zabudnúť na svojho Najväčšieho dobrodinca, darcu života, ktorým je Boh. Ak sa tak stane, tak Boh potom pre takéhoto človeka nemá žiadnu úlohu v jeho živote. Myslieť si, že celý náš život pôjde tak, ako si to sami naplánujeme, tak to by bol veľký omyl. Náš rozum, nie vždy postačí na to, aby vyriešil všetky krízy v našom živote. A ani kamaráti nám nebudú vedieť vždy so všetkým pomôcť. A čo potom.
My potrebujeme dôverovať Božej moci.
Istý otec mal štyri také dobré veci: dobrú prácu, dobrú manželku, množstvo peňazí a zdravé deti. Prečo by potom potreboval Boha, veď má všetko. Zabudol, že čím viac bol požehnávaný, tým viac mal byť vďačný Bohu. Ale jeho pýcha rozumu, mu to nedovoľovala. A tak musel prejsť procesom premeny. Najprv stratil biznis, potom stratil peniaze a už mal stratiť aj manželku. Všetko čo považoval za poklad, mu zrazu začalo unikať. Keď jeho manželka mala zomrieť a lekári jej už nedávali veľké nádeje na prežitie, tak tento manžel musel prejsť veľkou premenou. A podarilo sa. Bol uzdravený na duši. Jeho manželka to prežila a žije do dnes. A jeho rodina má má dnes znovu prosperitu.
Rozum sám o sebe nepostačí. Rozum nám pomôže len k tomu, aby sme zosmutneli.
Tým však nechcem tvrdiť, že hlboko veriaci ľudia nie sú nikdy smutní. To nie. Ale oni majú nádej v Ježiša Krista, ktorému je všetko možné. On aj pre náš rozum už neriešiteľné veci, dokáže hravo zvládnuť. Lazárovým sestrám, Marte a Márii, už nič iné neostávalo, len Lazára pochovať a pomaličky si zvykať na život bez brata. Ale Ježiš mŕtveho Lazára vzkriesil k životu a odovzdal im ho ako živého. Toto je náš Ježiš. Bohu je všetko možné.
Nemáme čo závidieť známym ľuďom z televíznej obrazovky, celebritám, športovcom, ktorí majú podpísané lukratívne zmluvy, politikom a iným bohatým ľuďom. Aj oni si musia uvedomiť, že prirodzený ľudský rozum na všetko nestačí. Ak nevpustia Boha do svojho vnútra, aby vyčistil ich chrám – srdce, peniaze im v rozhodujúcich chvíľach nepomôžu. Ich pozemská sláva sa pominie a majetok si zoberú iní. Boh je ten, ktorý dáva ľuďom zbohatnúť, ale aj schudobnieť. On jedného povyšuje a druhého ponižuje. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. Zachej to pochopil pri stretnutí s Kristom a preto sa rozhodol, že už bude rozdávať z majetku. Zaumienil si v srdci, že až polovicu majetku rozdá chudobným a tak ako používal intelekt na klamstvo a zárobok, tak teraz pomocou živej viery všetko napraví. Štvornásobne vynahradí škodu , ktorú spôsobil svojim klamstvom. Toto je náš Ježiš.
Je naozaj veľmi dobré zostávať v Božej láske po celý svoj život. Ak máme prosperitu alebo ju nemáme.
Používajme rozum ako najlepšie vieme, ale pamätajme, že všetko máme od Boha. A to, čo máme, nemáme len sami pre seba. Veď, čo máš , čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?
Ak máme aj málo finančných prostriedkov a vidíme brata, sestru v núdzi, rozum nám hovorí: Máš toho málo, nedaj im nič, ale živá viera v našom srdci nás pohýna k tomu, aby sme aj z toho mála dali tomu, kto to viac potrebuje ako my. Ak si pred núdznymi ľuďmi zatvoríme srdce, ako v nás môže ostávať Božia láska? Sme Božie deti a preto nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. A kto sa chváli nech sa chváli v Pánovi.
Pridaj komentár