Nedeľa má svoj základ v Kristovom vykupiteľskom diele. Príchodom Krista na túto zem a hlavne po Jeho Zmŕtvychvstaní záväzné nariadenie o sobote prestáva. Nastupuje prvý deň po sobote (prvý deň v týždni), ktorého pôvod je určite apoštolský a nedeľa sa určuje za deň zasvätený Pánovi a určuje sa spôsob Božej oslavy. “Ty si Peter…: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. Peter a ostatní apoštoli využili toto privilégium a určili nedeľu za veľký deň Pána. A to určite platí aj v nebi.
Podmienkou svätenia už nie je len odpočinok, teda zdržovanie sa práce, ale hlavne spoločné slávenie Eucharistie, spoločná chvála Bohu a z nej stála pohotovosť ku kresťanskej láske vyvierajúcej z oslavy veľkonočného tajomstva. Príkaz účasti na svätej omši zaväzuje pokrstených v katolíckej Cirkvi alebo do nej prijatých, ktorí užívajú dostatočne rozum a dosiahli siedmy rok života. Povinnosť účasti na svätej omši zaväzuje v každú nedeľu a v každý prikázaný cirkevný sviatok (je ich deväť). Táto povinnosť je viazaná pod ťažkým hriechom, lebo ide o vážnu vec.
Dôvody na ospravedlnenie z účasti na svätej omši:
Fyzická a morálna nemožnosť: vážna choroba alebo náhla nevoľnosť, teploty, zvýšený tlak, nedostatočné užívanie rozumu(napr. človek sa nahlas rozpráva sám zo sebou), psychické choroby a stým súvisiace nebezpečné sklony (človek vynecháva tabletky) a pod.; neprítomnosť kňaza na mieste, kde žijem; nevyhnutná cesta (odviesť chorého do nemocnice); škoda na majetku; nutná práca; nedostatočný odev. Pod nutnými prácami rozumieme nielen záchrannú pomoc (povodeň, požiar), ale aj práce profesionálne, ktoré treba prevádzať pravidelne (doprava, verejná služba, zdravotná služba, polícia a pod.);
Služba lásky k blížnemu: ošetrovanie chorých; strážnici; vojaci; opatrovatelia malých detí; tí, ktorí chcú zabrániť hriechu, pohoršeniu.
Ospravedlňuje aj to, keď som iným na obtiaž (zapáchajúce potenie, kašeľ, astma, premáhanie v bolesti…)
Nemôže sa stať pravidlom pre neúčasť na svätej omši práca na zmeny, aby takmer celý rok ktosi zostal bez svätej omše.
Ľudia zvyknú vravieť, že Boh je všade a preto nemusia chodiť do kostola. Modliť sa môžu aj doma. Iní zase ospravedlňujú svoju neprítomnosť na svätých omšiach v nedeľu, kvôli ľuďom, ktorí tam chodia. Mladí ľudia zvyknú hovoriť, že do kostola chodia len chorí a starí ľudia, teda tí, čo im niečo je. A vždy sa nájdu nejaké “dôvody.”
Pre niekoho je kostol, ako keby ste pred diabla postavili kríž.
Robil som pätnásť rokov na smeny, teda aj v nedeľu, v noci zo soboty na nedeľu. Snažil som si pospať a ísť na omšu o 10.30. Raz som sa zobudil až keď zvonili do kostola. Obliekol som sa, prišiel som do kostola po kázni a na chodbe vedľa kostola stretol som pána farára a ten mi povedal “tak neskoro idete do kostola”. Povedal som mu “Mal som nočnú a neskoro som sa zobudil” – No to ste nemuseli ísť na omšu… – Ale keby som nebol aspoň tak na omši, týždeň by bol veľmi dlhý..