"druhý vatikánsky koncil zdôraznil ducha zákona namiesto litery zákona, a tak už nie sme povinní ísť v nedeľu do kostola…"

Tento postoj predpokladá, že medzi duchom a literou existuje nejaký konflikt. Koncil toto nikde nenaznačuje a povinnosť katolíka, že sa musí v nedeľu a vo sviatok zúčastniť na sv. omši, pokiaľ nemá primeraný dôvod, ako napr. chorobu, ktorý by mu v tom zabránil, zostáva stále jedným z cirkevných prikázaní. Prečo Cirkev zaviedla takéto pravidlo? Pretože sme stvorenia a prvou povinnosťou stvorenia – aspoň teda stvorenia, ktoré má rozum a vôľu- je uctievať svojho Stvoriteľa. Lenže my sme stvorenia so slobodnou vôľou, a v tom je problém. Slobodná vôľa sa veľmi často zneužíva. Všetky naše hriechy pochádzajú zo zneužívania slobodnej vôle. Tým, že Cirkev trvá na našej účasti, prejavuje nám veľkú láskavosť. Chráni nás pred našou lenivosťou. Bola by radšej, keby sme išli z našej vlastne vôle, bez nejakého nútenia, ale je realistická. Pozná ľudskú prirodzenosť. Ak je litera náročná, duch je ešte náročnejší. Dobrý kresťan bude chcieť robiť to, čo má robiť, a bude to robiť z lásky k Bohu, a nie zo strachu z trestu.