Pred viac ako sto rokmi napísal Lyman Abbott niekoľko slov o tom, čo umožňuje rast a použil na to symbol žaluďa.
Zdvihol som malý žaluď a priložil som si ho k uchu. Počúval som, čo hovorí: “Malé vtáky prídu ku mne a budú vo mne hniezdiť. Budem poskytovať tieň dobytku. Potom neskôr dám teplo domovom. Budem ukrývať pred dažďom tých, ktorí budú pod mojou strechou. Budú zo mňa veľké a silné nádoby a búrky sa ma budú snažiť zlomiť, ale zbytočne, keď budem cez veľké moria niesť rôznych odvážnych mužov.”
Ó, ty bláznivý žaludík. Či si myslíš, že to ty všetko dokážeš? opýtal som sa.
A žaluď odpovedal: “Áno. Boh a ja.“
Je správne mať dobré túžby. A veriť v ich naplnenie v živote. S pomocou Božou je všetko možné: “Bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to” hovorí Pán Ježiš.
Čo je pre nás “nedosiahnuteľné” teraz, to neznamená, že to tak bude stále. Priemerný človek uvažuje ako líška zo známej bájky, ktorá si povedala, že strapce hrozna, ktoré visia vysoko a nemôže ich dosiahnuť, sú pravdepodobne aj tak kyslé. Ale to, že je nejaká práca ťažká a že si vyžaduje usilovný prístup skôr, než sú výsledky viditeľné, iba vyzýva víťazov života na to, aby sa viac snažili. Len takýmto spôsobom dokáže človek rásť.
Pan farar dnes sme prvy raz citali vas prispevok, velmi sa nam pacil a dakujeme.