Druhý list Timotejovi 4, 1 – 8:
“Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.
Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Lebo ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.”
Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši.
Podľa týchto slov i hlásatelia Nového Zákona môžu upadnúť do nebezpečenstva stať sa falošnými učiteľmi, a to vtedy, keď upadnú do pokušenia hlásať len to, čo sa súčasníkom páči.
O kňazoch a pastoračných pracovníkov ktosi napísal, tak to čítam: “Nemá snáď väčšina z nich dobrú vôľu? Chcú predsa to najlepšie pre ľudí. Ale práve tým upadli do problému. Nekladú už Božie merítka, ale merítka ľudské… Boja sa, aby ľudia neodpadli od Cirkvi, preto rozmelňujú Božie prikázania. Nemajú odvahu vyzývať ľudí, aby vzali na seba Kristov kríž…, nekonajú kajúce kázanie, ale hovoria ako falošní proroci v Izraeli: “Spása je istá, nič zlého sa vám nemôže stať!” Lenže tým sa stáva náboženstvo povrchné, dobro zarastá zlom. Stráca sa znalosť istých Božích právd.”
Je jasné aj to, že keď človek vedome žije v nejakom hriechu, tak nechce o tom počúvať a už vôbec nie hovoriť. Pretože by mu to narušilo jeho “pohodlie.” Ale práve zdravé učenie musí otriasť aj tým našim pohodlím. A to pre dobro našich duší. Niekto to však môže pochopiť veľmi nesprávne. Keď sv. Ján Zlatoústy kázal proti ženskej pýche, cítila sa tým urazenou cisárovná Eudoxia. Potom zariadila veci tak, že Ján musel ísť do vyhnanstva. Veriaci ľudia si veľmi obľúbili Jánovu spravodlivosť. Hoci ako o ňom čítam: v zaobchádzaní s ľuďmi bol odmeraný, ba až studený,ale vždy spravodlivý. Náhle zemetrasenie však natoľko nastrašilo cisárovnú Eudoxiu, že žiadala návrat sv. Jána. Zmierenie však trvalo sotva len dva mesiace. Totiž Jánovo napomenutie pre isté neporiadky znovu narušilo ich vzťahy a tak musel ísť opäť do vyhnanstva na veľmi odľahlé miesto do Malej Ázie. Sv. Ján zbožnosť považoval za jedinú skutočnú filozofiu. Jeho rovesníci, ale hlavne neskorší svet videl v ňom “stĺp Cirkvi a fakľu pravdy”. Svoje opravdivé pole pôsobnosti videl v dušpastierskom úrade a najmä na kazateľnici.
Čoho sa vlastne tu držíme. Čo je pre nás podstatné? Neopúšťame Božie prikázania a nepridŕžame sa radšej nejakých ľudských obyčajov. Veď čo už, všetci tak žijú a všetci tak robia. A tak sa môžeme aj my pýtať: Nestráca sa znalosť istých Božích právd v našich farnostiach!
Prosím Vás, modlite sa za nás kňazov, aby sme sa nepripodobňovali tomuto svetu. Viem, že aké je ťažké mnohým veciam odolávať. Každý kňaz, ktorý už vlastne neslúži ako kňaz, zanechal túto službu, tu určite v našej krajine veľmi chýba, ako kazateľ, Boží služobník, pastier – vodca. Je to veľká strata. A treba si nám stále pripomínať Ježišove slová: “Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!” Potom je tu vlastne ešte aj náš úhlavný nepriateľ – diabol, ktorý sa snaží stavať brata proti bratovi, sestru proti sestre a pod. Zasieva do sŕdc kúkoľ, ktorý tam potom rastie a robí škodu. Najlepším postrekom proti nemu je pokora a poslušnosť. Ak to však včas nezbadáme alebo nám nepovedia, že robíme niečo zle, tak potom je oveľa ťažšie zničiť ten kúkoľ, ale pre Pána je všetko možné. Treba však uveriť Pánovi a z hĺbky srdca prosiť o jeho pomoc. Dobre sa vyspovedať. Robiť pokánie. Potrebujeme počuť pravdu a len pravdu. Samozrejme, že nie všetci sa ihneď tejto pravde otvoria, niektorí z protestu prestanú chodiť do kostola, iní budú strojiť úklady proti farárovi, písať listy na neho, ale to všetko, aj keď to bolí, prebolí a bude dobre. Niekedy sa ani kňazom nepovie to, prečo sú preložení. Alebo sa im nepovie celá pravda. Ako sa zachovať v takejto situácii? Človek sa môže vzoprieť, či nahnevať, je to ľudské, ale Pán posilní takto skúšaného človeka, keď napriek tomu ostane pokorným a poslušným. Stačí ti moja milosť, povedal Pán, skrúšenému Pavlovi. A raz keď budeme stáť pred jeho súdnou stolicou, tak dúfajme, že to pre nás dobre dopadne. Povzbudzujme sa navzájom slovami, ale len jedna, či dve krásne myšlienky, dobre, môžu aj oni pomôcť, ale predovšetkým nám treba počuť celú pravdu, celé Kristovo učenie. Tú pravdu, ktorú nám priniesol Ježiš z neba. A On tu má svojich pravých kazateľov, ktorí nám ju zvestujú celú. Či sa nám to páči alebo nie. Prichádzajme k Eucharistii, to je živý Kristus, náš Pán a Boh. Dáva sa nám za pokrm a nápoj, denne a je tu pre nás, aby sme mali v sebe život. Žili z neho. Amen.
Pridaj komentár