Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.
Pastier počíta ovce a zistí, že jedna chýba. Nenechá to len tak. Uvedomuje si nebezpečenstvo, ktoré stratenej ovci hrozí a okamžite ju ide hľadať. Keď ju nájde, má z toho veľkú radosť. Ocení tú stratenú, pred tými deväťdesiatimi deviatimi, ktoré si na ceste dávali pozor a neobzerali sa, išli poslušne za pastierom. Čo si máme o tom myslieť?
Koho má pastier radšej mňa alebo toho najväčšieho hriešnika vo farnosti. Ak sa hriešnik obráti a začne chodiť do nášho farského spoločenstva, prečo by tam mal mať hneď nejaké privilégium. Nech radšej sedí v zadu alebo niekde v kúte.
Máme právo my takto zmýšľať. Určite nie! Kto z nás je pred Pánom spravodlivý.
Tí, ktorí priviedli pred Pána Ježiša ženu prichytenú priamo pri cudzoložstve to mali dobre premyslené a mysleli si, že jednou ranou zabijú dve muchy. Ale kto je múdrejší alebo chytrejší ako náš Pán. Nikto. Nakoniec to boli práve oni, ktorí odišli z tohto stretnutia mŕtvi. Hoci žili, v skutočnosti boli mŕtvi. Považovali sa za spravodlivých. Boli pyšný na svoju spravodlivosť. A práve od tohto “svätého” domýšľania nás chce Pán Ježiš uchrániť. Čo potom urobil Pán Ježiš? Odpustil tej žene a poučil ju. A išiel hľadať tých, ktorí práve odtiaľ odišli. Len kamene tam po nich zostali. Pre Pána Ježiša nikto nie je cudzí. Na zemi sme všetci stratili svoju nevinnosť, ale môžeme robiť pokánie.
Z každého nášho skutku pokánia má Pán Ježiš radosť. Je to vždy taký sľubný začiatok. Tá istá ovca sa môže znovu stratiť. A pastier sa znovu rozhliada a ide ju hľadať. A keď ju nájde nepovie jej, ešte raz a potom ťa už zabijem a “zjem” ťa s priateľmi pri obede. Koľkokrát pôjde pastier hľadať tú istú ovcu. Čo si myslíte? 3- krát, ja hovorím, že aj77- krát, vždy. Ak si úprimne prizná, že je slabá, pastier jej to už nikdy nepripomenie. Nemá dôvod byť na ňu mrzutý. Dobrý pastier je jednoducho dobrý pastier. A my nesmieme zabudnúť, že z čoho sme stvorení. Sme len ľuďmi.
Zoberme si z tohto krátkeho úryvku z evanjelia to, že budeme na ľudí okolo seba pozerať očami dobrého pastiera. Aj ja viem a uvedomujem si to, že to je veľmi ťažké. Máme totiž v sebe aj negatívne sklony k pýche a k vystatovaniu sa. Pamätajme, že len ten ktorého Pán povýši bude skutočne povýšený. Súd nechajme na neho. Ak niektorá ovečka v tvojom okolí sa ti nezdá a vidíš ju alebo považuješ ju za stratenú. Vedz o tom, že Pán Ježiš o tom vie a hľadá ju. Môžeme mu my v tom nejak pomôcť. Potrebuje pastier našu pomoc. Nie, ale predsa sa mu páči, keď ukazujeme dobrý príklad tejto ovečke a prihovárame sa doma za ňu. Vtedy pastier má veľkú radosť aj z nás, lebo naše srdcia sa stávajú podobné jeho srdcu. Sprav srdcia naše podľa svojho srdca. Amen.
Toto dnešné podobenstvo je len malá časť z bohatstva svätého evanjelia. Naplňme svoj život celým evanjeliom. Čítajme si ho, píšme si ho. Rozjímajme nad ním a myslime pri ňom pozitívne. Celé Písmo je napísané z vnuknutia Ducha Svätého a Duch Svätý je láska. Jeho ovocím je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Ak nesieme v živote ovocie Ducha, sme na dobrej ceste a netreba nás hľadať. Niekto by mohol povedať: nie je lepšie sa stratiť a byť tak v hľadáčiku pastiera. Určite nie. Pastier robí všetko preto aby nás včas našiel, ale je tu aj kopec dravcov, ktorí čakajú na príležitosť ako nás zahubiť a nedať nám šancu na nápravu. Buďme opatrní vo všetkom svojom počínaní a majme Pastiera vždy pred očami. Amen.
Ak si niekto myslí, že nepotrebuje pokánie, je to podozrivé na zemi i v nebi.
Pridaj komentár