Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. 1 Jn 4,8
Kto by so zahanbením nepriznal známu pravdu, že niekedy je človek človeku vlkom? Láska mu nie je prirodzenosťou, ak len za lásku nepovažujeme tajuplnú túžbu, ktorá aj zvieratá vedie k páreniu, alebo obdivuhodnú nezištnosť, s akou aj lastovičky kŕmia svoje mladé. Láska chápavá, dôverujúca, odpúšťajúca, cudzinca prijímajúca a nepriateľovi odpúšťajúca, však nie je samozrejmosťou.
Taká láska pozemšťanovi nie je vlastná. Má nádych druhého sveta. Adam ju zachytil ako hlas, človek ju stretol, keď sa mu božia ľudomilnosť v Ježišovi stala bratom. Až s Ježišom a v tieni kríža na Golgote mohol byť napísaný text, ktorý dnes obdivujeme ako Hymnus na lásku z prvého listu Korinťanom, 13 kapitola. V ňom človek- svätý Pavol, ktorý je schopný veľkých slov i hlbokého poznania, ktorého viera je mohutná a život smeruje k totálnej odovzdanosti, vyznáva, čo je podstatou lásky.
„Usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.
Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.
A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“
Potom pokračuje a hovorí, aká je láska – pričom žiaden významný text svetovej literatúry nepoužíva také jednoduché, takmer prakticky triezve slová!
„Láska je trpezlivá.“ – Všetko znáša, všetko vydrží, má pevnú energiu, nepozná únavu. Jej ničím neotrasiteľná vytrvalosť a „samozrejmosť“ je naozaj odvážnejšia než pozornosť budiaci odvážny hrdinský čin.
„Láska je dobrotivá.“ – Nečaká vďaku ani chválu. Je vlastná otcovským, materinským, bratským, sesterským srdciam, tým, ktorí sa skláňajú k trpiacemu stvoreniu, ktorí nižšie dvíhajú k sebe, obdarúvajú chudobu, odpúšťajú surovosti, zmierujú nepriateľov, liečia rany, vysušia slzy…
„Nezávidí.“ – Láska nielenže trpí s trpiacimi, ale sa aj teší s tešiacimi. Vie utešiť, aj keď je sama bez útechy, potešiť, aj keď samá nemá radosť – aký to div!
„Nevypína sa.“ – Nezrkadlí sa v blížnom. Jej vlastná hodnota jej je cudzia. vlastné dielo zamlčuje. Svoj úspech zahaľuje. Netlačí sa na viditeľné miesta.
„Nerozčuľuje sa.“- Neodpovedá na hnev hnevom a na zlobu pomstou, na nevernosť nereaguje výčitkami.
„Nemyslí na zlé.“ – Minulosť sa pre ňu naozaj pominula. Pre ňu má význam prítomnosť. Jej jazvy už zabudli na ruku, ktorá udierala a prelievala krv. Aj keď na túto hrôzu nemôže zabudnúť, už dávno ju odpustila.
„Ale raduje sa z pravdy.“ – Nikdy netlieska tam, kde sa klame. Nikdy nie je prítomná, kde sa ohovára. Vie, že iba pravdovravný príde k pravde. On dokáže poznávať v kvetoch i vo hviezdach, v chrobákoch a v mori, v žiariacich očiach dieťaťa i vo vyhasínajúcom pohľade umierajúceho.
Svätý Pavol opakovane „odvážne“ používal zápor ne- keď opisoval neláskavosť, teraz, keď prechádza do opaku, rovnako nástojčivo opakuje slovo všetko: Láska „všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“
Max RÖSSLER
Pridaj komentár