Ján Pavol II., v roku 1995 mi toto meno nič nehovorilo, chodil som síce na sväté omše od dieťaťa, ale nevedel som, že je to meno pápeža. V roku 1995 prišiel pápež na Slovensko a ja som vtedy robil policajta v Bratislave. Znamenalo to pre mňa spolu s kolegami strážiť pápeža na Uršulínskej ulici v Bratislave, kde bol vtedy v kláštore ubytovaní. Od námestia SNP boli zátarasy a taktiež prístupové cesty na Uršulínsku ulicu v Starom meste boli zatarasené a prísne strážené. Všade bolo plno policajtov (v uniformách, v civile, snajperi). Myslím si, že vtedy som prvýkrát počul výraz Boží muž. Povedal to niekto z ľudí, ktorí chceli prejsť na Uršulínsku ulicu, aby tam mohli uvidieť pápeža. Samozrejme, že sme im to nedovolili a museli stáť z druhej strany zátarasy. Hovorili sme im, že pápeža tak či onak neuvidia, a zbytočne tu stoja, nech idú radšej domov. Nedali si však povedať a napokon, keď priviezli autom pápeža vo večerných hodinách, tak po vystúpení z auta, vošiel hneď do budovy kláštora. Vtedy som ho videl prvý krát tak z blízka, stál som od neho tri-štyri metre a pamätám si ešte na to, že večer pápež otvoril okno a dal nám všetkým požehnanie.
Ako policajt som sa mal dobre, zo svetského hľadiska, a bavila ma tá práca. Nemal som vôbec v pláne v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti to meniť. A už vôbec nie za kňazstvo. Kto by mi to vtedy povedal, že raz budem kňazom, tak by som ho považoval za šialenca. Zvykal som si na niektoré veci, za ktoré sa teraz hanbím. Vtedy som o tom s nikým nehovoril a necítil som ani potrebu o tom s niekým hovoriť. Pomyslel som si, že všetci tým žijú, asi je to niečo normálne. Predsa však Pán Ježiš zhliadol na mňa a povolal ma, aby som ho nasledoval s takým odhodlaným a verným spôsobom a slúžil mu v bratoch a sestrách. Svoje hriechy som mal stále pred sebou a bolo ich veľmi veľa, povedal som však áno. V roku 1998 som nastúpil na kňazské štúdia a na šesť ročnú duchovnú formáciu do Badína, a tieto roky boli veľmi milé a krásne v mojom živote, už z toho duchovného hľadiska. A keď prišiel Ján Pavol II. v roku 2003 do Banskej Bystrice a stál som tri-štyri metre od neho, už ako vysvätený diakon, tak som videl Božieho muža, známeho po celom svete, ktorý sa modlil za nás.
A dnes som stál pri oltári a uvedomoval som si, že pápež Ján Pavol II. je svätý, dnes má svoj deň (22. 10.), a ja som sa s nim mohol v živote stretnúť a vidieť ho. A po smrti tohto veľkého pápeža som mal prianie, aby sa novým pápežom (nástupcom) stal jeden z dvojice: kardinál Ratzinger a biskup Rudolf Baláž. Aj to sa stalo skutočnosťou.
Koľko krát z úst Božieho muža, svätého Jána Pavla II. zaznelo Ave María. Nespočetne veľa krát. Pripomeňme si jeho prvé slová po voľbe za pápeža: „Bál som sa prijať toto menovanie, ale prijal som ho v duchu poslušnosti k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a v absolútnej dôvere v jeho Matku, blahoslavenú Pannu Máriu.“ Jeho celoživotným heslom bolo: “TOTUS TUUS” – “CELÝ TVOJ,”
Celá formula zasvätenia Ježišovi Kristovi prostredníctvom Panny Márie, ktorú uvádza svätý Ľudovít, a ktorá pochádza už od svätého Bonaventúru, znie – “Som celý tvoj a všetko, čo mám, je tvoje, môj najdrahší Ježišu, skrze Máriu, tvoju svätú Matku.” (“Totus tuus ego sum, et omnia mea tua sunt, mi dulcissime Jesu, per Mariam, Matrem tuam sanctam.”) Aj dnes sa ti Ježišu zasväcujem prostredníctvom Panny Márie a veľa krát dnes zaznelo z mojich úst Ave María. Vzdávam ti, vďaky, môj Bože, že napriek mojej úbohosti mi dávaš túto milosť zvelebovať ťa. Pane Ježišu vyčisti môj starý kvas a povedz mojej duši: Ja som tvoja spása. Nech Tvoja milosť vo mne je vzrastajúca láska vo mne. Totus tuus ego sum. Amen.
Pridaj komentár