Ona však plná milosti sa snažila chápať smrť svojho Syna v pozitívnom smere. Bola vychovávaná vo viere v Boha podľa Starého zákona a z vyučovania náboženstva poznala texty z proroka Izaiáša, ktoré hovoria o utrpení a smrti Mesiáša. Ako žena – matka pociťovala veľkú bolesť vo svojom srdci pri pohľade na svojho trpiaceho a zomierajúceho Syna, ale Božia milosť jej dávala silu to všetko v pokoji zvládnuť. Milovala láskou silnejšou než bola bolesť v jej srdci.
Ako my máme chápať smrť našich blížnych. Niektorí zomreli vo veľmi mladom veku a veľmi nám chýbajú.
Predstavme si záhradníka a jeho záhradu plnú krásnych ruží. Má tam samé nádherné kvety. Táto záhradka však nevznikla sama od seba. Za ňou je kus roboty. Človek musel najprv kúpiť pôdu. Obrábal ju. Nasadil semená rôznych kvetov. Kúpil hnojivo a rozhádzal ho po záhradke. A tiež zabezpečil zavlažovanie záhradky. Okolo nej postavil plot, aby tam nemohlo vojsť žiadne zviera. Bolo treba aj pretrhávať zelinu a urobiť aj ďalšie potrebné práce v záhradke. A záhradník mal radosť zo svojej záhradky. Miloval ju.
V jeden deň prišiel k záhradke na bicykli Janko a cez plot si všímal tie krásne kvety, ktoré tam rástli. Kochal sa krásou ruží. Do záhradky vstúpil záhradník a Janko si ho všímal, že čo bude robiť. Prišiel k takej veľmi krásnej ruži a odtrhol ju. Janka to zarmútilo a cez ohradu vytýkal záhradníkovi, že to nemal urobiť. Namiesto tohto krásneho a mladého kvetu ste mali odtrhnúť radšej tie staré a odkvitnuté kvety. Prečo ste odtrhli tento krásny kvet?!
Zamyslime sa nad tým.
Janko nemal právo sa takto pýtať. Pretože to nieje jeho záhrada a nieje tam ani záhradníkom. A on do tejto záhrady nevložil vôbec nič. Ani čas, ani prácu a ani peniaze.
Tá záhrada je moja. Ja som záhradník. Ale z vonku sa Janko sťažuje. KEĎŽE JE TO MOJA ZÁHRADA, JA SI PREDSA KVETY NEBUDEM NIČIŤ, ALE JANKO SA NAD TÝM POHORŠUJE. Janko vidí len môj skutok, ale nevie aký mám cieľ. On vidí, že som kvet zobral, ale ja s tým kvetom mám svoj plán. Odtrhol som ho preto, aby som ho zaniesol do kostola a ozdobil ním hlavný oltár pred Pánom. Zobral som jeden kvet z mojej záhradky s vyšším cieľom, aby som ho obetoval na oltári. Janko vidí skutok a Boh vidí úmysel. Ten kvet naplní svoje poslanie vtedy, keď je obetovaný svojmu Stvoriteľovi. A toto sa stáva v našom živote.
My vždy vidíme smrť ako skutok, ako čin, ale nevidíme za tým úmysel nášho Stvoriteľa. Niekedy aj mladí ľudia sú odtrhnutí z našich rodín, aby sme mali dobrého príhovorcu v našej rodine. A my to nevidíme. Toto je viera katolíckej Cirkvi.
Máme živé spoločenstvo svätých a tých, ktorí zomreli pred nami. Živé spoločenstvo. Všetci, ktorí zomreli a zomrú – tak sa stretneme pri poslednom súde.
Boh je našim záhradníkom a my sme kvety v jeho záhrade. On nás priviedol sem na zem. A bez toho, aby sme si to nejak zvláštne uvedomovali, sme vyrástli. A Boh má plán. Ale tento plán je pre naše dobro. A keďže on nás miluje nikdy nás nezničí.
A to isté platí aj pre mňa. Som dobrý záhradník, nebudem ničiť svoje kvety. Takže nepozerajme na skutok, ale pozerajme na cieľ, na úmysel. Boh má vyšší zámer s našim životom.
Bolí nás odchod našich blížnych z tohto sveta. Veď to je aj prirodzené. Ale nestrácajme nádej, veď my predsa vieme, ako to je so zosnulými. Boh je ten, ktorý uvádza do ríše smrti, ale aj vyvádza naspäť.
Ako ťažko musí byť tým ľuďom, ktorí žijú bez nádeje, bez viery, bez Krista.
Nás potešuje fakt, že v našej záhrade, t. j. v našich srdciach sa prechádza Pán a čistí, ošetruje túto záhradku, aby sme ho raz mohli vidieť takého, aký je. Prosíme ťa Pane, odtrhni nás vtedy, keď tá naša záhradka bude veľmi krásna. Dávame sa ti celí a pri tebe dostávame osvieženie pre svoje duše. Amen.
Pridaj komentár