Pred vstupom do kňazského seminára som o rozjímaní nevedel nič. Až tam som sa vlastne dozvedel, čo to rozjímanie je a prakticky počas šiestich rokov som bol stále vedený k rozjímavej modlitbe. Časom som vybadal, že mi to pomáha a pozitívne to na mňa vplýva.
Čo to vlastne rozjímanie je?
Jeho najjednoduchší význam spočíva v tom, že vo svojom vnútri rozoberám nejaký úryvok zo Svätého Písma, alebo nejakú hlbokú myšlienku a pod. Obšírnejšie to znamená, že sa snažím tieto situácie vnútorne prežívať a tak si v sebe budujem zvyk žiť čnostne a pokojne. Teda rozjímať znamená nielen premýšľať, ale pripodobňovať sa tomu, o čom rozjímam.
Môžeme si to teraz spoločne skúsiť. Prečítajme si tento úryvok z Jánovho evanjelia:
Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: „Ukáž nám Otca?!“ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. (Jn 14, 1 – 12)
Tento text si pozorne prečítam, môžem aj viackrát a snažím sa detailne si predstaviť situáciu v ktorej sa nachádzal Ježiš a apoštoli. Vidím ich znepokojené tváre, ich neistotu. A Pán Ježiš (tiež si ho predstavujem celkom konkrétne) ich uisťuje a posilňuje vo viere. Táto predstava môže byť niekedy až taká silná, že som takmer fyzicky zapojený do deja, akoby som tam bol aj ja s nimi. Ako dobre mi padnú Ježišove slová a uistenia o nebi, o večnosti, jeho povzbudenie vo viere. V tej chvíli som rozhodnutý veriť pevnejšie a hneď to aj korunujem napr. takýmto predsavzatím: dnes sa pomodlím Vyznanie viery, Verím v Boha. A večer si to predsavzatie ešte aj skontrolujem, ako sa mi podarilo splniť ho. Výsledok? Bol som aspoň na chvíľu v Ježišovej škole, aspoň o kúsoček som sa k nemu priblížil, alebo som sa o to aspoň pokúsil.
Skúste nad týmto pouvažovať a nájdite si taký vlastný spôsob rozjímania nad Božím slovom, lebo keby ste poznali aj tú najdokonalejšiu techniku rozjímania či meditácie, musíte si ju upraviť na rozmery svojho ducha a schopností. Rozjímanie to je vlastne zotrvávanie človeka v Božej prítomnosti a s jeho slovom. V seminári sme mali na rozjímanie vyčlenených 30 minút. Na začiatok si môžeme vyčleniť kratší čas, napr. 10 minút. Rozjímať nad Božím slovom môžeme v ktoromkoľvek čase. Ako nám to dovoľujú okolnosti a možnosti. Najideálnejšie je rozjímať hneď z rána a vkročiť do nového dňa duchovne posilnený. Ale hovorím, podľa okolností a možností. Pre nás všetkých je dôležité, aby Kristovo slovo v nás bohato prebývalo. Budeme odolnejší voči pokušeniam zlého ducha. Aj naše každodenné stavovské povinnosti budeme následne ochotnejšie plniť a zachovávať. A keď príde na nás i do našej rodiny niečo ťažké, napr. nezvládnutie skúšky, vážna choroba, vyhodenie z práce, vyhorenie a pod., napriek tomu si zachováme pokoj a budem Kristovi naďalej dôverovať. O našej nebeskej mame Márii vieme, že stále premýšľala o tom, čo Ježiš hovoril a uchovávala si jeho slová vo svojom srdci. Aj ona v živote prežívala ťažké chvíle a bola z toho aj smutná, ale na druhej strane ona účinne spolupracovala s Božou milosťou. A toto vlastne robme aj my. Poznávajme Krista, jej Syna, skrze čítanie Božieho slova, rozjímajme nad týmto slovom a účinne spolupracujme s Božou milosťou. Svätosť, po ktorej by sme mali všetci túžiť a o svätosť aj denne prosiť, spočíva teda aj v tom, že účinne spolupracujeme s Božou milosťou. Je pravdou, že spása duše je vždy len a len darom Božím a Pán tento dar môže dať komu chce a ako chce, predsa však užívajme osvedčené prostriedky, ktoré nás k tomuto cieľu, k spáse našich duší neomylne vedú. Jedným z týchto osvedčených prostriedkov je určite aj rozjímanie nad Božím slovom. O jeho účinnosti hovorí aj tá skutočnosť, že rozjímanie denne praktizujú pápež Benedikt XVI., biskupi, kňazi i rehoľníci a mnohí veriaci z celého sveta.
Nepriateľ našej spásy, diabol, chce ľudí od Božieho slová odlákať, klame nás a snaží sa nám nahovoriť, že to už nie je podstatné. Aj Máriu vlastne neznáša a je stále jej veľkým nepriateľom. My však stojme na strane Márii, sme jej deti a volajme k nej, aby nás ochraňovala pred nástrahami zlého ducha. Ona nám môže všetko vyprosiť. No predovšetkým silu, aby sme účinne spolupracovali s Božou milosťou. Tým vlastne vzrastie naša láska a náš život bude mať pokojný rozmer. Skrze Krista prídeme k Otcovi a budeme veľmi šťastní. Nebojme sa ničoho, len verme. Smelo sa hlásme ku Kristovi a nehanbime sa za neho. Pane, nauč nás rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca. K čomu sme dospeli, toho sa aj držme. Človek, ktorý rozjíma je vo vnútri plný Ducha, ale ten, ktorý nerozjíma, môže síce pekne hovoriť, ale vo vnútri je prázdny. Podľa ovocia poznať strom, ale aj človeka.
Pridaj komentár