V Cézarei žil istý muž, menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. Bol nábožný a bohabojný s celým svojim domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. Boží anjel prichádza k nemu a oslovuje ho: “KORNÉLIUS!” – TVOJE MODLITBY A TVOJE ALMUŽNY VYSTÚPILI PRED BOŽIU TVÁR A ON SI NA NE SPOMENUL. (Sk 10, 1, 4;)
Prosili ste už niekedy niekoho o almužnu. Ja, áno.
V Leviciach na vlakovej stanici. Bol som vtedy študentom na strednej škole a býval som cez týždeň na internáte. Cestou na vlakovú stanicu ma zastavila skupina mladíkov a pýtali si odo mňa peniaze. Vo vačku som mal päť slovenských korún potrebných k zakúpeniu lístku na cestu domov vlakom. Vtedy to nebol až taký nepatrný peniaz. Prehľadali ma a zobrali mi tých päť korún. Prosil som ich so slzami v očiach, aby mi tie peniaze vrátili, no nechceli. Zobrali mi aj malú taštičku, ktorú som mal požičanú od brata. A utiekli preč. Moja cesta na stanicu sa zmenila na plač. Nikoho som tam nepoznal. Už si ani nepamätám, že či som sa vtedy začal aspoň modliť. Neviem. Viem len to, že som plakal. Napadlo ma, že by som niekoho mal poprosiť o peniaze. Nikdy nezabudnem na jedného Pána, ktorého som predtým nevidel a ani nepoznal. Pomohol mi. Prosil som si od neho päť korún, s tým, že mu ich vrátim. Povedal som mu, čo sa mi vlastne prihodilo zhruba pred pol hodinou a on mi tie peniaze bez problémov dal. Veril mi. Celý natešený som si kúpil lístok a mohol som vlakom cestovať domov.
Ako ty vnímaš potreby iných ľudí? Dávať, či nedávať almužnu?
“Mnohí ľudia hovoria: dám mu peniaze a použije ich na zlé veci. Nech použije, ako chce. Biedny človek bude súdený za to, čo urobí s vašou almužnou, a vy budete súdení za almužnu, ktorú ste mohli dať, no nedali ste” (Sv. Ján Mária Vianney).
Kornélius dával veľa almužien a Pán to nenechal len tak. On a všetci v jeho dome dostali Ducha Svätého, tak ako apoštoli vo večeradle. Jeho dom bol zachránený. A to je veľká milosť.
Som vďačný tomu pánovi, že mi vtedy pomohol. Určite to bola pre mňa dobrá škola do života. Stretnúť sa s niečím takýmto v živote.
Ďakujem všetkým, ktorí majú otvorené srdcia pre potreby iných. A nič za to ani nečakajú. Majú dobre vycvičené svedomie, tak ako ho mal Kornélius. Veríme, že aj ich domy budú zachránené.
Ak nám aj niečo chýba a nedostávame to, to neznamená, že Boh na nás zabudol. Nie je nám nič príjemné, keď počujeme o tom, ako ľudia vo svete umierajú od nedostatku jedla a pitnej vody, teda od hladu a smädu. Pán zachraňuje tieto duše. Spomeňme si na žobráka Lazára. Po smrti sa mal lepšie, ako za života na zemi. No v boháčovom prípade to však bolo opačne. Každý človek sa raz bude pred Pánom zodpovedať aj z toho, ako nakladal s prostriedkami, ktoré dostal na zemi. Či ich neužíval len sám pre seba? Pán časom každého mocnára zosadí z trónu a bude sa musieť pred ním zodpovedať. Kto obstojí na jeho súde?
Tí, ktorí budú počuť tieto slová:
„Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“
Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Všetko však robme s čistým úmyslom, aby bol oslávený Boh.
Pridaj komentár