Jej manželstvo bolo v kríze. Chcela sa dať rozviesť.

Mladá žena  navštívila známeho psychiatra. Mala neskrotnú túžbu svojho manžela v tejto kríze zraniť, skôr než ho opustí, a to do takej miery, ako je to len možné. Nenávidela ho z celého srdca. To bolo príčinou, prečo sa chcela poradiť s psychiatrom.

“Ja dobre poznám mužov, a preto vám môžem presne povedať, čo zraní vášho manžela najviac a na pravom mieste,” povedal jej psychiater. “Ak sa budete riadiť podľa mojej rady, potom s ním ešte nejaký mesiac budete žiť. Za ten čas budete k nemu neobyčajne prívetivá. V podstate mu budete robiť všetko to najlepšie, čo si len môžete predstaviť. Pomaly ho dostanete do situácie, kedy sa bude mylne domnievať, že ho úprimne milujete. A potom jedného dňa chladnokrvne zmiznete. To ho úplne zlomí. Ale tento plán si do detailov vypracujeme vtedy, keď budete zbehlá v tom, ako obalamutiť jeho sebeckú myseľ. Váš odchod musí byť čo najrezolútnejší a najchladnejší. Ale pamätajte si, v prvom rade ho musíte zavaliť dobrotivosťou a láskou. A musíte sa snažiť, aby to vyzeralo čo najúprimnejšie.” Žena si pomyslela, že to je skvelý diabolský plán a dostatočne cynický na to, aby ju uspokojil. Z celého srdca sa zapojila do tejto hry a robila všetko, čo jej psychiater prikázal. Nakoniec prišla k psychiatrovi opäť, ako sľúbila.

“Robili ste všetko tak ako som vám povedal?” opýtal sa jej. “Áno, zaliala som ho dobrotivosťou a láskou každý deň od tej chvíle, čo som s vami bola v tejto miestnosti.” “Dobre. No teraz by sme sa mohli porozprávať o tom, kedy a za akých okolností ho opustíte.” “Opustiť ho? Prečo by som ho mala opustiť? Na to nepomýšľam. Ani na okamih. Ja ho milujem. Nikdy predtým som ho tak nemilovala, ako ho milujem teraz.”

V detailoch nie je tento príbeh autentický, ale ilustruje nekonečné množstvo podobných skúseností v skutočnom živote.

 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Myšlienka dňa:
Musíme žiť tak, ako by sme mali iba hodinu času na vybavenie toho najdôležitejšieho. A zároveň tak, ako by to, čo robíme malo pokračovať i vo večnosti.
Lev Nikolajevič Tolstoj