Svoje úmysly však nemohli zrealizovať.
Keď sa zoznámili, rozhodli sa, že sa vezmú, aby Cirkvi darovali svätcov. A s týmto úmyslom pristupovali k manželskému aktu a túžili po počatí detičiek. Prijali deti ako dar od svojho najlepšieho priateľa. Spoločne sa modlili, navštevovali kostol a viedli usporiadaný život. A mnohou inou užitočnou činnosťou vzbudzovali v deťoch dobré návyky. A všetky ich deti sú sväté a jedno sa stalo obzvlášť veľkou sväticou. Sv. Terézia z Lisieux vďačí za svoju svätosť aj svojim rodičom.
Stretnúť manželov s podobným zmýšľaním dnes nie je nereálne. Poznám také rodiny a sú v našich farnostiach. Ale nemyslím teraz len nato, že všetci chodia v nedeľu pravidelne do kostola. Rodičov poznám tak osobnejšie a zažil som ich aj vtedy, keď museli niečomu ťažšiemu čeliť. Do každej rodiny prídu aj nejaké problémy a deti to tiež všetko vidia, aj keď možno nechápu. Alebo chápu, ale nie tak akoby mali. Veci sa však snažia riešiť spolu a tak, aby to deťom nejak vnútorne neublížilo. Dnes môžem dosvedčiť, že sa snažia byť dobrým vzorom, príkladom pre svoje deti a to vo všetkých oblastiach života. A toto je veľmi dôležité, aby rodičia prakticky žili svoju vieru a deťom tak vlastne ukázali cestu k zdravému a správnemu spôsobu života. Z detstva si spomínam ako sme s bratom a sestrou chceli napodobňovať svojich rodičov. Čomu alebo komu žijú rodičia, tak to sa nalepí aj na ich deti. Nemusíme to chápať ako automatické pravidlo, ale obvykle to tak býva.
Ďakujeme manželom, ktorí berú povinnosti svojho stavu vážne a majú aj sväté úmysly. Nedávno som bol na duchovných cvičeniach v Trenčíne a spoznal som tam mnohých rodičov s deťmi, ktorí si vlastne vyhradili čas aj peniaze, aby sa zúčastnili na týchto 6-dňových duchovných cvičeniach. Môžeme byť na Slovensku hrdí na takéto rodiny.
Boh je autorom manželstva. A keď povoláva do tohto stavu dvoch ľudí, muža aj ženu, tak im dáva svoje Božské požehnanie a potrebné milosti, aby boli na zemi šťastní a zostali spolu manželmi do konca života. Kto to správne pochopí, tak ten sa toho aj drží.
Je krásne vidieť staručkých manželov pri nejakom vyššom jubilejnom výročí ich sobáša. Bolo to niekedy s odretými ušami, hovoria, ale predsa sme Božiu vôľu naplnili a tak chceme aj odísť z tohto sveta. Čo Boh spojil, to predsa človek nemôže rozlúčiť!
Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. A manželka nech si ctí muža.
Muži modlite sa na každom mieste a dvíhajte svoje čisté ruky bez hnevu a hádok. Ženy buďte oblečené v odeve ozdobenom cudnosťou a krášlite sa skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami, ale, ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami.
Pridaj komentár