Idete na chvály. Na spoločnú modlitbu. Mnohí veriaci s vami nahlas spievajú: Príď, Pane Ježišu. Dotkni sa môjho srdca.
Kam to vlastne pozývame takýmto spôsobom Pána Ježiša?
V spoločenskom živote môžeme byť veľmi obľúbený. Zapadli sme do kolektívu v práci, darí sa nám a tak ľudia dobre o nás hovoria. Považujú nás za dobrých, nekonfliktných a sú s nami spokojní. Máme sa fajn. Ale keď prídeme domov a sme so svojou rodinou, tak to je už zase o niečom inom. Tiež je nám dobre, ak nám aj okolnosti prajú, ale zároveň si uvedomujeme, že členovia našich rodín nás predsa o čosi lepšie poznajú, ako tí, s ktorými sa stretávame v práci, v škole, na ulici a pod. A keď ideme do svojej vlastnej izby, zatvoríme za sebou dvere a tam nejaký čas zotrvávame sami vo svojom svete. A nikto ten svet nepozná. A toto nazývame: súkromím v súkromí.
Život na zemi žijeme v troch sférach: verejná, rodinná a súkromná.
Obyčajne, keď Pánovi Ježišovi povieme: “Príď a dotkni sa ma,” často ho vtedy pozývame len do verejnej sféry nášho života, alebo do života v domácnosti. Ale súkromie v súkromí je uzavreté pred ním. Žijeme vo svojom maličkom kráľovstve. Každý má to svoje súkromné kráľovstvo. A toto kráľovstvo môže byť kráľovstvom pýchy, egoizmu, nečistých skutkov a pod. Nachádza sa v ňom aj trochu sebectva, či pokrytectva. A toto je presne tá oblasť nášho života do ktorej Ježiš chce vstúpiť. On chce vstúpiť do nášho najhlbšieho bytia, skratka všade. Ak sa tak naozaj stane, od tej chvíle sa staneme skutočne slobodnými ľuďmi. Ježiš nás vyslobodí.
Ak však v našom živote po modlitbách, chválach, prosbách neprichádza k žiadnej efektívnej zmene, v tom prípade sa musíme nad sebou vážne zamyslieť. Nehovorím, že keď neprichádza zmena hneď, že sa zle modlíme. Ale ak sme na tom určitý čas rovnako a pritom sa zúčastňujeme na rozličných kresťanských modlitbových akciách vo farnosti, ale aj mimo nej, no bez dosiahnutia nejakej zmeny, tak určite to nie je normálne. Kto sa usilovne snaží žiť duchovne a úprimne túži po zmene života k lepšiemu, Boh mu pomôže a nenechá ho len tak napospas osudu. Veríte tomu? Ja, áno! Ak sme vzývali Pána, zdvíhali svoje ruky k modlitbe a oduševnene aj spievali, čo na tom, keď sme nedovolili Božiemu Synovi, aby vstúpil do nášho súkromia v súkromí. Síce nastali v nás nejaké zmeny, ale len také povrchné, okrajové. Napriek tomu si ľudia o nás môžu myslieť, že žijeme svätým životom. No v skutočnosti sme na tom veľmi zle. Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: “Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
Pán Ježiš túži, chce vstúpiť do nášho súkromia v súkromí. Akonáhle mu otvoríme svoje najtajnešie dvere do svojho vnútra, potom začneme správne chápať, čo vlastne Ježiš hovoril a učil. Potrebujeme však trochu jednoduchosti a pokory.
Učme sa od Ježiša jednoduchosti a pokore. Lebo keď budeme mať jednoduchosť a pokoru príde veľa zmien do nášho života. Čo nás teraz poškvrňuje? Zlé myšlienky, smilstvo, cudzoložstvo, masturbácia, krádeže, krivé svedectvá, klamstvá, rúhanie, ohováranie, lakomstvo, neodpustenie, pýcha a pod. Kde je problém. V našom srdci. Odtiaľ vychádzajú tieto zlé veci. A niektorí ste tieto veci robili. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha. Týmito slovami chváli Sväté Písmo tých, ktorí umožnili Kristovi vstúpiť aj do ich súkromia v súkromí. Vďaka Ti Ježišu, chvála Ti Ježišu.
Pozývajme Ježiša do nášho súkromia v súkromí, aby od nás zobral toto, čo nás poškvrňuje. Priblížme sa k Bohu a on sa priblíži k nám. Obmyme si ruky a očistime si srdcia, my, čo máte rozpoltenú myseľ. Precíťme svoju úbohosť, žiaľme a plačme. Náš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. Pokorme sa pred Pánom a on nás povýši.
Pane Ježišu, príď a dotkni sa môjho srdca. Pozývam tvoju uzdravujúcu moc. Naozaj chcem žiť svätým životom a chcem, aby si bol Pánom môjho života teraz a naveky v nebi. Amen. Vďaka Ti Ježišu, chvála Ti Ježišu.
Pridaj komentár