Dnes sa mi dostali na povzbudenie slová z knihy duchovného otca Emiliana Tardiffa: „Raz priviedli na kongres charizmatickej obnovy ženu, ktorá dvadsať rokov trpela na diabolský útlak. Nijaký psychiater ani psychoterapeut jej nedokázal pomôcť. Modlili sme sa za ňu asi tri hodiny, ale neprinieslo to nijaký výsledok. Vtedy mi napadlo, aby som ju zaviedol pred bohostánok. Povedal som jej, že nevieme, čo máme robiť… Povedal som jej, aby si oprela hlavu o bohostánok v kaplnke, a ja som zvolal: ,Pane, osloboď ju, lebo nevieme, čo s ňou máme robiť!‘ Sotva som to vyslovil, žena padla na kolená, akoby ju zrazil hrom, a začala roniť veľké slzy. Bola úplne slobodná. Kňaz, ktorý stál pri mne, skríkol: ,Teraz naozaj verím v reálnu prítomnosť Ježiša v Eucharistii!”
Štvrtok Svätého týždňa. Večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: posvätnej vysviacky a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje Telo a Krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“
Táto svätá a nekrvavá obeta je veľkým darom pre našu spásu. Veľkým darom pre všetkých, ktorí ju prijmú s vierou a s láskou.Každý, kto zhreší, stráca milosť spásy. Každý však, kto oľutuje a očistí sa zo svojich vín /svätá spoveď/ a prijme Telo a Krv Pána Ježiša Krista, ožíva k životu a k spáse. Prijímajte Eucharistického Krista s veľkou láskou a úctou. Srdečne Vás všetkých pozdravujem, drahí priatelia. Po presťahovaní do Skalice som nemal k dispozícii internet až do tejto chvíle. Som šťastným kňazom a ďakujem Pánu Bohu za tento dar. Prosím Vás, modlite sa za mňa a za všetkých kňazov. Ďakujem Vám. Aj Vaše slová povzbudenia veľmi potrebujem, pomôžu mi kráčať v ústrety Pánovi aj cez rozličné skúšky a nepochopenia zo strany ľudí. Ďakujem Pánovi i za terajšiu moju službu v Skalici. Dôverujem ti Ježišu. Tebe dávam aj tých ľudí, ktorí mi vedome ubližujú a chcú mi zle. Odpúšťam im a prajem im všetko dobré. Jaroslav.
Pridaj komentár