Koľko je to už veľa sa modliť?

V jedno popoludnie som v nemocnici počas návštevných hodín chodil po izbách s úmyslom poslúžiť pacientom. Slušne som zaklopal a predstavil som sa, aby vedeli kto som. Samozrejme, keď mali pri sebe návštevy, tak som ich nevyrušoval a potichu som odišiel.

Na jednej izbe bol pacient sám a po obvyklom pozdravení a predstavení sme sa začali spolu rozprávať. Zaujímavosťou na tom bolo to, že nehovoril so mnou slovensky, ale česky. Pochádzal z Čiech, ale už dlhšie býval na Slovensku. Vlastne, ako bol v nemocnici na izbe, neprišla za ním žiadna návšteva a tak bol celkom rád, že som sa pri ňom zastavil. Rozprávali sme sa o všeličom, ale prišlo aj k dialógu ohľadom viery v Boha. Hovoril mi, že je veriaci a aj pokrstený. A na prvom svätom prijímaní ste boli? Spýtal som sa ho. No jó, kedysi dávno som měl pred očima tú nejakú bílou oplátku, ale to už bylo veľmi dávno. Už si to presne nepametuji, od tej chvíle už uplynulo hodne let. No vidíte a ja som vlastne teraz tu pri Vás a keď budete chcieť môžem Vás aj vyspovedať, ale nemusí to byť teraz hneď. Dám Vám na seba kontakt a kedykoľvek mi môžete zavolať. On súhlasne pokývol a tak som mu napísal moje mobilné číslo na noviny. Keď som už odchádzal z jeho izby, tak mi povedal, že mi nezavolá, lebo by som mu údajne dal veľa sa modliť a on to nechce. Fanatici sa veľa modlia, hovoril mi.

Po týchto slovách som ešte chvíľu ostal na izbe a povedal som mu príbeh z nemocnice. Za jednou pacientkou chodí každý deň na návštevu jej manžel a je pri nej niekedy aj viac ako hodinu. A tá pacientka je v nemocnici už druhý týždeň. Chápete toho manžela. Načo za ňou chodí každý deň do nemocnice. Čo svojej manželke aspoň z času na čas nedá pokoj. Nepreháňa to s tými návštevami v nemocnici. Nezaváňa to s fanatizmom.

A teraz Vám niečo dôležité poviem, že zo strany manžela sa jedná o lásku, to nie je fanatizmus. Tá manželka mu doma veľmi chýbala a preto ju chodí navštevovať do nemocnice každý deň. Cíti v sebe, že sú nejak bytostne spojení. A keď trpí jeden, trpí aj ten druhý. A keď sa raduje jeden, raduje sa aj ten druhý. Sú jedno telo. Prežívajú krásne manželstvo a ani choroba ich od seba neodlúči. Preto je navštevuje každý deň v nemocnici.

A tak, keď sa aj niektorí kresťania denne rozprávajú s Bohom (modlia sa) dlhšie a chodia do kostola aj každý deň, oni pre mňa nie sú fanatici, ale ľudia milujúci svojho Boha, ktorý sa stal človekom, pretože nás miloval až do krajnosti. Obetoval za nás svoj život a to potupnou smrťou na kríži. Jeho rany nás uzdravili. A vy sa vôbec nemusíte báť, že by som Vám dal veľa sa modliť. Nezavolal mi. Neviem, že čo je s ním teraz. Možno, že už aj zomrel. Nemôžeme nikoho do ničoho nútiť, môžeme len ponúkať.

Koľko je to už veľa sa modliť? Koľko času zo dňa vieme darovať svojmu Záchrancovi? Ježiš je skutočne našim Záchrancom. 

Tu je niekto väčší ako Šalamún. Tu je predsa niekto väčší ako Jonáš. Ježiš je tu aj dnes pre nás, ale sme tu aj my dnes pre Ježiša? Radi ho počúvame a radi sa s ním rozprávame? Milujeme ho?

Môj život, Pane, patrí Tebe, posväť ma aj dnes svojou láskou a milosťou. Nechcem, aby ma niečo od Teba odlúčilo a ani nikto. Každý deň chcem prežiť s Tebou a pre Teba. Nikto tu na zemi nie je väčší ako Ty, niet tu iného boha. Teba máme nasledovať a dôverovať ti. Tvoje slová sú duch a život.

Posilni moju vieru, Pane, daj mi väčšiu vieru a veď ma po ceste spásy. S vďačnosťou v srdci Jaroslav a povedz si tiež svoje meno, brat a sestra. Veď to je sila pre nás byť s Ježišom v priateľstve. Byť v jeho tesnej blízkosti. Dáva nám lásku a radosť, ktorú nám nik a nič nevezme. Prosíme, prosíme, prosíme. A  ďakujeme.

Je pre teba pol hodinu denne sa modliť veľa?