V jedno popoludnie som v nemocnici počas návštevných hodín chodil po izbách s úmyslom poslúžiť pacientom. Slušne som zaklopal a predstavil som sa, aby vedeli kto som. Samozrejme, keď mali pri sebe návštevy, tak som ich nevyrušoval a potichu som odišiel.
Na jednej izbe bol pacient sám a po obvyklom pozdravení a predstavení sme sa začali spolu rozprávať. Zaujímavosťou na tom bolo to, že nehovoril so mnou slovensky, ale česky. Pochádzal z Čiech, ale už dlhšie býval na Slovensku. Vlastne, ako bol v nemocnici na izbe, neprišla za ním žiadna návšteva a tak bol celkom rád, že som sa pri ňom zastavil. Rozprávali sme sa o všeličom, ale prišlo aj k dialógu ohľadom viery v Boha. Hovoril mi, že je veriaci a aj pokrstený. A na prvom svätom prijímaní ste boli? Spýtal som sa ho. No jó, kedysi dávno som měl pred očima tú nejakú bílou oplátku, ale to už bylo veľmi dávno. Už si to presne nepametuji, od tej chvíle už uplynulo hodne let. No vidíte a ja som vlastne teraz tu pri Vás a keď budete chcieť môžem Vás aj vyspovedať, ale nemusí to byť teraz hneď. Dám Vám na seba kontakt a kedykoľvek mi môžete zavolať. On súhlasne pokývol a tak som mu napísal moje mobilné číslo na noviny. Keď som odchádzal z jeho izby, tak mi povedal, že ja vám nezavolám, lebo by ste mi dali veľa sa modliť. A ja sa nechcem veľa modliť. Niektorí ľudia sa modlia aj tri hodiny denne a to sú už úplní fanatici, hovoril mi. A preto sa vlastne nebudem spovedať, lebo by ste mi dali veľa sa modliť alebo aj každý deň. Nie, to ma odrádza. Nezavolám Vám.
Po týchto slovách som ešte chvíľu ostal na izbe a povedal som mu príbeh z nemocnice. Za jednou pacientkou chodí každý deň na návštevu jej manžel a je pri nej niekedy aj viac ako hodinu. A tá pacientka je v nemocnici už druhý týždeň. Chápete toho manžela. Načo chodí každý deň za ňou do nemocnice? Čo svojej manželke aspoň z času na čas nedá pokoj? Je fanatikom?! Čo si myslíte! Zabrzdili by ste ho. A na izbe bolo ticho.
A teraz Vám niečo dôležité poviem, že zo strany manžela sa jedná o lásku, to nie je fanatizmus. Tá manželka mu doma veľmi chýbala a preto ju chodí navštevovať do nemocnice každý deň. Cíti v sebe, že sú nejak bytostne spojení. A keď trpí jeden, trpí aj druhý. A keď sa raduje jeden, raduje sa aj druhý. Prežívajú krásne manželstvo a ani choroba ich od seba neodlúči. Kto by sa odvážil povedať tomu manželovi, že je fanatik. Ja určite nie.
A tak, keď sa aj niektorí kresťania denne rozprávajú s Bohom aj hodinu, dve, tri a viac a chodia do kostola aj každý deň, oni pre mňa nie sú fanatici, ale ľudia milujúci svojho Boha, ktorý sa stal človekom, pretože nás miloval až do krajnosti. Obetoval za nás svoj život a to potupnou smrťou na kríži. Jeho rany nás uzdravili.
A tak sa pýtam: “Koľko je už vlastne veľa pre Vás sa modliť?” 10 minút denne alebo až už aj 5 minút. Koľko času zo dňa viete darovať svojmu záchrancovi? Ježiš je skutočne našim záchrancom.
Keď sa dvaja mladí ľudia do seba zamilujú, koľko minút denne by chceli byť spolu? Koľko im okolnosti dovolia. Ak veľa, tak veľa. Ak menej tak, menej. No najradšej by boli pri sebe stále. Aj sami to dobre poznáme. Keď som bol zaľúbený, tak veľmi často som myslel na to dievča a dokonca som tajne, v skrytosti predchádzal jej cestu, aby som sa s ňou stretol a ju mohol pozdraviť. Tak veľmi sa mi páčila, že som ju chcel stále vidieť. Toto je normálna vec v bežnom pozemskom živote. Tu sa muži ženia a ženy vydávajú, ale po smrti, v tom nadprirodzenom živote sa ľudia neženia a ani nevydávajú. Tam sú všetci ako anjeli.
Koľko je už vlastne veľa?
Pre niekoho je veľa ísť už aj každú nedeľu do kostola. Keď som tretiakov pozýval, aby prišli aj cez týždeň do kostola,jeden z nich mi tak suverénne odpovedal: Stačí len v nedeľu! No aj to som ho každú nedeľu v kostole nevidel.
Niekedy cítim ako sa mi mnohí ľudia radšej vyhýbajú. Nedávno mi jeden mladý človek povedal, že som ho nahneval. Prečo? Veď som ti len pravdu hovoril. Práve preto, pán farár? Od vtedy sa veľmi málo stretáme, skoro vôbec.
Od toho pacienta som potom odišiel a viac som ho už nevidel. Máme slobodnú vôľu a môžeme sa rozhodovať ako chceme. Nikoho do ničoho nenúťme, ale len pozývajme. No povinní sme sa modliť, ale len do tej chvíle, dokiaľ sa nám modlitba nestane radosťou. Hovoriť o tom, že koľko sa treba modliť je také detské. Modlitba je viac záležitosťou srdca, ako perí. Tej duševnej časti srdca. Fyzická časť srdca je dôležitá pre telo, ale duševná časť srdca, to je tá hlbina o ktorej hovorí žalmista: Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť. Čo nosíme v tejto časti srdca je veľmi dôležité. Ak opakujeme často nejaký hriech, hriechy, tak Ježiš nám hovorí, že chyba je vo vašom srdci. Nie to vás poškvrňuje, čo vchádza do vás z vonka dnu, to ide do stoky. Ale vás poškvrňuje to zlo, čo vychádza z vášho srdca. Kráľ Dávid si to veľmi dobre uvedomoval, a preto prosil Boha, aby v ňom stvoril srdce čisté a obnovil v ňom Ducha pevného.
Ak sme v minulosti neboli duchovne vedení alebo sme nemali učiteľa, ktorí by nás o týchto veciach oboznámil, tak sa nám mohlo stať, že sme si navykli aj na zlé veci a doposiaľ sú stále v našich srdciach. Ja osobne viem o čom hovorím. Často prosím Boha, aby mi uzdravil srdce. Mám túžbu už nehrešiť a predsa znovu hreším. Koľko krát sa mi nechce modliť, keď som v hriechu. Možno, že poviete, že práve vtedy by som sa mal modliť. No mne sa práve vtedy nechce. Musím sa, ale donútiť. Idem hneď na spoveď a znovu mi je dobre. Túžim sa viac modliť.
Pán Ježiš postupne uzdravuje moje srdce. On má moc uzdraviť moje srdce naraz, ale cítim, že to robí postupne. Tak ma necháva pomaly rásť. To čo bolo kedysi pre mňa veľa, je dnes už málo.
Tu je ten začiatok cesty našej osobnej svätosti. Začať prosiť o uzdravenie srdca. Ak nebudeme o to prosiť Pána, hriechy sa budú kopiť a potom aj 5 minútová modlitba nám bude veľa.
Pane Ježišu pozývam tvoju uzdravujúcu moc do môjho srdca. Vykoreň z môjho srdca všetko zlé, lebo to ma poškvrňuje. Veľmi často pácham tento a tento hriech. Niekedy po spovedi vydržím týždeň alebo dva a znovu ten hriech spácham. Viem, že ten hriech sídli v mojom srdci, ale ja nechcem aby tam bol. Veľmi ma mrzí, že som taký a vrhám sa do toho istého hriechu znovu. Neviem sa mu ubrániť. Žiadostivosť číha pri mojich dverách srdca a ja ju neviem ovládať. Pane Ježišu zober mi tento sklon k tomuto hriechu z môjho srdca. Uzdrav a osloboď moje srdce od všetkých zlých vecí. Stačí mi tvoja milosť. Lekári dokážu liečiť len fyzickú časť môjho srdca, ale nemajú dosah na tú duševnú časť srdca. Tejto časti srdca nepoznám iného lekára iba teba, Pane Ježišu. Pomôž mi prosím. Stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov Ducha spásneho. Dôverujem Ti Ježišu. Ty máš všetky moje vlasy na hlave spočítané. Nikdy nedopusť, aby som sa odlúčil od teba. Amen.
Až nás Pán Ježiš vyslobodí, budeme skutočne slobodní. Pán Ježiš denne robí zázraky v našich srdciach. To, čo nám je dnes veľa, zajtra nám môže byť málo. A nezabúdajme, že aj láska zakrýva množstvo našich hriechov. Skrze skutky lásky sa očisťujú naše srdcia. Naša viera má byť činná skrze lásku.
Pridaj komentár