Ak niekto potrebuje pomoc Pane, môžeš ma použiť, prosím.

V breznianskej nemocnici bol pacient na ktorého nezabudnem pre udalosť, ktorá sa potom neskôr stala.

Jeho izbu v nemocnici som často navštevoval, kvôli pacientom, ktorí ležali s ním na izbe. Boli to veriaci ľudia a túžili prijímať sviatosti. Moja návšteva ich vždy potešila, až na tohto jedného, ktorý mal vždy nejaké uštipačné poznámky na moju adresu: “Čo tu zase chcete. Dnes nejak meškáte. To je zbytočné a platia vám za to. A mnohé iné.”

Nebolo to nič príjemné stále to isté počúvať z jeho úst a vždy som si vlastne vydýchol vtedy, keď z nejakého dôvodu bol mimo izby. Po niekoľkých dňoch ho z nemocnice poslali domov.

Raz večer, mohlo byť už tak pred desiatou som mal na fare nutkanie sadnúť do auta a ísť na nákup do Tesca. Tesco v Brezne bývalo otvorené do desiatej večera. A váhal som – ísť, či neísť. Stihnem to, nestihnem to. Nutkanie ísť  bolo tak silné, že som nakoniec  sadol do auta a išiel som. V meste som odbočil na takú vedľajšiu uličku a po niekoľkých metroch som si všimol na chodníku ležať človeka. Niekto sa mu snažil aj pomôcť, ale sám to viditeľne nezvládal. Tak som hneď zastal na kraji cesty a vybehol som z auta. Keď sme toho muža zodvihli, tvár mal celú krvavú, odretú, ale necítil som z neho alkohol. Na ulici mu zostalo zle, zapotácal sa  a hneď bol na zemi, tak hovoril. A viete kto to bol. Ten pacient, ktorý ma stále kritizoval, podpichoval a odmietal moju službu v nemocnici. Považoval to za zbytočné. No nakoniec mi Pán dal milosť, aby som mu  aspoň raz v živote predsa len pomohol. Aj on bol celý prekvapený, že prečo som práve tam na ulici pri ňom ja a kde som sa tam vôbec vzal. Pán ma sem teraz priviedol v aute a v pravý čas, hovoril som mu.  Prechádzal som touto ulicou autom a vidím človeka na zemi. Nemohol som predsa prejsť len tak, bez povšimnutia. Aj keby som dopredu vedel, že ste to vy, tak isto by som zastal, ako teraz a ponáhľal by som sa pomáhať ako viem. Ponúkol som mu tiež službu, že ho odveziem do nemocnice, aby mu pozreli tie odreniny na tvári a poprípade mu rany zo šili. No toto odmietol s tvrdeným, že sa už o seba postará. Poďakoval mi a ja pánu Bohu za milosť stretnúť tohto človeka v núdzi, keď potreboval pomoc. Od vtedy som toho človeka už nevidel. Pán mi dal milosť urobiť tento skutok lásky a ukázal mi, že on má záujem o každého človeka. V prvom momente som si mohol povedať, to je ale hlúpy nápad takto večer niekam ísť,  to nutkanie mi však nedalo pokoj. Úplne som to pochopil, až po tom všetkom. Už ani neviem, kde som po tomto zážitku vlastne išiel.

Pán Boh je milostivý a láskavý. On si vie nájsť cestu ku každému človeku. Stojí pri dverách a klope. Keď človek neotvára, Pán Boh mu posiela do cesty svojich ľudí, aby mu pomohli. Veď aj to je naše poslanie – slúžiť druhým a byť kedykoľvek  k dispozícii Pánovi, v ktorúkoľvek hodinu. Pošli mňa ak niekto potrebuje pomoc a daj mi svoju milosť, aby som vedel pomôcť. A naopak, pošli mi prosím niekoho, keď ja budem potrebovať pomoc. Ďakujem.