Kríž nie je modla, ako to niektorí kresťania navonok prezentujú.

V aute som zažil  situáciu, ktorá ma vlastne motivovala k napísaniu tohto článku.  Občas zvyknem cestou autom zastaviť nejakým stopárom a niekedy to tak aj v srdci cítim, že mám zastať a odviesť ich kam chcú.  Stalo sa mi, že som tak v nedeľu do auta zobral jednu ženu v strednom veku, spolu so synom. Ona si sadla  vedľa mňa, na miesto spolujazdca a syn sedel za ňou. Viezol som ich do Brezna, kam som aj ja vlastne smeroval. Na palubnej doske mám položený taký malý ruženec  a samozrejme s krížom na konci. Pani bola zhovorčivá a položila mi aj niekoľko zaujímavých otázok ohľadom duchovného života. Určite však na začiatku ako sadli do auta nevedeli, že s kým majú do činenia, že som kňaz. Čo ma však zarazilo, keď prstom začala ukazovať na kríž v mojom aute a pritom hovorila, že to je modla. A povedala mi, aby som túto modlu dal preč z auta.

Nečakal som to. Z jej strany to bolo dosť tvrdé a suverénne, ale zachoval som si pokoj. S kľudným hlasom  som jej povedal, že kríž pre mňa nieje modla a nikdy ani nebude. Keď sa ja pozriem na kríž, tak vidím pred sebou svedectvo najväčšej lásky ku mne. Nikto ma tak nemiloval a nemiluje, ako Kristus. Svoj život obetoval za mňa na kríži. Mám vo veľkej úcte kríž a bozkávam ho. Kríž mi pripomína aj jednu veľkú pravdu, za moje hriechy musel niekto takto hrozne trpieť. Uvedomujem si to a toto poznanie ma učí pokore a chráni ma pred vystatovaním.Tiež som jej hovoril, že mať kríž v aute alebo doma na stene nestačí. Tak ako nás Kristus miloval do krajnosti a obetoval sa za nás, aj my sme povinní milovať jeden druhého a prinášať túto jeho lásku do súčasného svete. Nie je to však vždy ľahké. Zvlášť vtedy, keď máme preukázať lásku našim nepriateľom. Svet však potrebuje naše svedectvo. A kedy nám svet uverí? Keď budeme autentickí kresťania a ochotní aj obetovať svoj život za vieru. Nestačia len prázdne slová, zdvihnuté ruky a spievanie chváľ o dušu. Viera bez skutkov je mŕtva. Všetci sme povolaní robiť normálne veci. Nemáme ani komu čo závidieť, a ani sa nemáme čím vystatovať. Ak niekto v Cirkvi robí väčšie veci, je to Božie dielo. A ten človek sa nemá čím vychvaľovať. Nikdy som nepočul alebo nečítal, že by matka Tereza hovorila o sebe, že aká je dobrá a čo všetko dokázala urobiť. Boh má s každým človekom svoj plán. A pred ním nám všetkým pristane len zahanbená tvár.

My však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. (1 Kor 1, 23 – 24)

Zvestujeme Kristovu smrť a vyznávame jeho Zmŕtvychvstanie a toto budeme robiť do vtedy, kým nepríde  v sláve.

Je ťažké za niekoho zomrieť. Moja mama za mňa nezomrela, ani môj otec, ale Ježiš áno. A keby za mňa niekto z ľudí aj zomrel, obetoval sa, určite by som si to vážil a nezabudol by som ani na tento skutok obety, ale jedine Kristova obeta je výkupná a spásna. Umučenie a smrť žiadneho iného človeka nám nemohla priniesť spásu. Tiež si musíme uvedomiť, že Kristus nebol len pravým človekom, ale on je pravým Bohom. V Kristovej poslušnosti sa zrodila naša spása. Kristus bol poslušný svojmu Otcovi, až na smrť na kríži. Pamätajme na tento Boží skutok najväčšej lásky a často o ňom rozjímajme.

Táto pani bola z kresťanského spoločenstva Milosť. Neviem, že či toto je hlavnou témou ich vyučovania na stretkách, ale trošku som bol z toho smutný. Vôbec z jej slov som vycítil takú negatívnosť voči katolíckej Cirkvi.

Pre niektorých kresťanov sú pohoršením tiež obrazy a sochy svätých v našich kostoloch, či v rodinných domoch. A považujú to tiež za modlu.

Ja keď pozriem na obraz alebo sochu niektorého zo svätých, tak mi príde na um myšlienka, že náš Boh a Pán, nie je Bohom mŕtvych ale Bohom živých. Všetci tí, ktorých podobizeň obraz alebo socha znázorňuje, žili na tejto zemi a neustále žijú na mieste, kde im Kristus pripravil miesto. Sväté Písmo nás povzbudzuje k tomu, aby sme pamätali na svojich predstavených, ktorí nám hlásali Božie slovo a dobre si všimli, aký bol koniec ich života, a napodobňovali ich vieru. Moju pamäť mi pomáha oživovať obrázok, či socha svätého, svätej. Prečítam si ich životopis a nechám sa poučiť ich svedectvom viery v pravého Boha.  Máme napodobňovať ich vieru.

Aj medzi kresťanmi sú ľudia, ktorí chcú všetko prekrútiť na ruby. Nedajme sa nimi vyrušovať a milujem ich takých, akí sú. Kto pozná tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu.  Veď keby ju Židia boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. Človek  poznajúci  Božiu múdrosť nikdy nepovie, že kríž je modla. 

Modlime sa.

Bože, tvoja nevýslovná múdrosť sa obdivuhodne prejavuje v kríži, ktorý je pre mnohých pohoršením; daj, nech tak chápeme slávu umučenia tvojho Syna, aby sme sa bez prestania chválili jeho krížom. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.