Pri nejakej príležitosti istý kazateľ sa obrátil ku skupine detí: “Keby tak všetci dobrí ľudia boli bieli a zlí ľudia čierni, akú farbu by ste mali vy?”
Malá Mária Jana odpovedala: “Prosím, ja by som bola pruhovaná.”
Takí istí by sme boli všetci. Všetci sme hriešnici. Ak hovoríme, že sme nezhrešili Pána Ježiša robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.
Istý človek hľadal primeraný kostol, ktorý by mohol pravidelne navštevovať.
Raz vošiel do kostola, v ktorom sa veriaci i samotný kňaz modlili z modlitbovej knižky. Hovorili:
“Zanedbali sme veci, ktoré sme mali robiť, a robili sme to, čo sme robiť nemali.”
“Ďakujem ti, Bože, konečne som našiel svojich!”
Úsilie našich “svätých” ľudí, ktorých cieľom je skryť “pruhovanú” kožu, veľmi často sklamáva a vždy je klamstvom.
Boh na zemi hľadá ľudí, ktorí majú skrúšené a pokorné srdcia.
Spása je nezaslúžený dar. Len skrúšený a pokorný človek tento dar v skutočnosti má. On však o sebe nehovorí, že už je spasený, jeho srdce ostáva pokorné a niet v ňom ani strachu.
Aj keď sme pruhovaní, túžme po spáse. A čo robiť?
Zachovávať jeho prikázania. Iba vtedy ostávame v Bohu a Boh v nás. A jeho prikázania nie sú ťažké. A že v nás Boh ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal. Na zemi máme Cirkev živého Boha, ktorá je stĺpom a oporou pravdy ( porov.: 1 Tim 3, 15). Počúvaj a poslúchaj to čo ti hovorí Cirkev. Amen.
Pridaj komentár