Počúvajme to, čo nám hovorí Ježiš. Jedine takýmto spôsobom sa zbavíme množstva negativity a pocitu menejcennosti.
Máme jasno v tom, čo sa týka aj Svätého Písma. Je to pre nás dôveryhodné slovo. Teraz myslím ako na celok, nie len na nejakú časť, či kapitolu z Písma. Máme pred ním rešpekt, pred týmto slovom. Skutočne veríme, že je to slovo Božie a teda, že sú tam aj odkazy od Boha pre nás, ako sa máme správať a zachovať sa v rozličných situáciách na tejto pozemskej púti. Čo máme robiť, aby sme viedli dobrý život. Život Božích detí. Sme predsa Božie deti.
Povedal nám Ježiš, že nemáme veriť tomu, čo je zapísané v Biblii. Ale kto nám to môže povedať.
Kto povedal Adamovi, že je nahý! Kto ho na to upozornil! Povedal Boh, že Adam a Eva boli nahí! Nie. On ich stvoril a zveril im celú rajskú záhradu. Oni žili v láske, v plnosti, v milosti. Nahota tam nemala žiadnu úlohu. Kedy pocítili, že sú nahí. Keď jedli zo zakázaného ovocia, zo stromu, z ktorého ovocie jesť nemali.
Kto im povedal, že sú nahí! Diabol. Diabol povedal, že sú nahí. Oni zopakovali to, čo im povedal diabol. Preto ich Boh kára. Kto vám povedal, že ste nahí!
Adam povedal to, čomu Boh nepovedal. Preto bol nahý. Adam nepočúval Boha, pretože počúval niekoho iného a preto vedel, že je nahý. A to pokračuje aj v našom živote. Čo teda urobiť so svojim životom. Hovorme to, čo nám Boh hovorí.
Kto nám môže povedať, že Biblia je len rozprávka. Že, všetko to, čo je tam napísané, je púhy výmysel a nemáme tomu veriť. Diabol. Diabol nám to môže povedať. A on takto a ešte všelijako inak klame ľudí. On je luhár od počiatku. Oklamal Adama a Evu a snaží sa dostať aj nás. Peter vedel o tomto nebezpečenstve a preto nám hovorí: “Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete” ( 1 Pt 5, 8 – 9).
Počúvajme teda Ježiša. A ešte niečo, počúvajme aj jeho Cirkev. “Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu” (Ef 5, 25). Ježiš postavil svoju Cirkev na Petrovi. Povedal mu: “Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi” (Mt 16, 18 – 19). Táto Cirkev, tak ako ju Pán Ježiš postavil na Petrovi, teda od jej vzniku, ona je tu doteraz. Veriaci si nemôžu myslieť, že Kristova Cirkev dnes už neexistuje, alebo že je len predmetom hľadania zo strany všetkých cirkví a spoločenstiev. Samozrejme, že nie je príjemné pre nikoho z nás, že sme takto, ako kresťania triedení, delení, rozštiepení, rozdelení. Isté je však, že by sme sa nemali nejak urážať, ponižovať, haniť a pod.
Istý kňaz sa pýtal svojho miništranta, že čím by chcel byť, keď bude veľký. A on mu na to povedal, že pápežom. A tak mu začal hovoriť o tom, že koľko má pápež povinností a úloh a že to vôbec nemá ľahké. A chlapec mu na to povedal, že niekto to musí robiť. Takto to skutočne aj bolo, dnes som to počul od otca toho miništranta. Kristova Cirkev je tu už dve tisícročia a pápežom vždy niekto bol. V súčasnosti je ním František, je to náš pápež. Treba sa nám aj za neho modliť. Počas slávenia svätej omše, v časti Eucharistickej modlitby je aj modlitba príhovoru za Cirkev, za pápeža: “Pamätaj, Otče, na svoju Cirkev, rozšírenú po celom svete, a veď ju k dokonalej láske v jednote s naším pápežom Františkom, a s našim biskupom M. i so všetkými kňazmi a diakonmi.” Ak sme okolo oltára zjednotený s kňazom, ktorý predsedá liturgii a túto modlitbu príhovoru on hovorí nahlas, tak my s tými slovami súhlasíme v srdci a prosíme Boha spolu s kňazom, aby pamätal na svoju Cirkev rozšírenú po celom svete, aby ju žehnal. Aby nás viedol s naším pápežom Františkom, s našimi biskupmi, s kňazmi (so všetkými) a diakonmi. Budeme ich počúvať to, čo nám hovoria.
Ale príde diabol a bude nám hovoriť niečo iné. Diabol vznáša zmätok do mysle ľudí. Stavia brata proti bratovi. Ako daktorí ľudia pozerajú na kňaza vo farnosti, alebo na svojho biskupa, s odporom, s opovrhnutím. Dokonca niektorí súčasní kresťania aj na pápež Františka takto pozerajú. A tak sa potom pýtam, že koho títo ľudia vlastne nasledujú. Nový kňaz ešte ani len neprišiel do farnosti a už ho kritizujú. Viem, že nikto to nemá ľahké. Apoštol Peter nás však povzbudzuje: “Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás” (1 Pt 3, 14 – 15).
Počúvajme to, čo nám hovorí Boh. Aj nás Boh kára, On to robí z lásky k nám. Vie, že z čoho sme stvorení. Boh dopúšťa ťažkosti na nás. Prichádza aj bolesť do nášho života. Boh však nie je zlý. On nás chce zachrániť. On to ťažké v našom živote vie potrieť medom. Aj Adamovi a Eve preukázal milosrdenstvo, preukazuje ho i nám. Už veľakrát sme sa o tom sami presvedčili. Nemýlim sa, súhlasíte so mnou. Buďme vďační.
Ak niekto bude hovoriť, že Písmo je výmysel, nepravda. Tak to nehovorí Boh. Ak niekto bude hovoriť, že Cirkev nie. Tak to nehovorí Boh. Zhromažďujme sa na spoločné modlitby, budeme mať viac sily. Vytvárajme modliace sa spoločenstvá vo farnostiach v spolupráci so svojimi kňazmi, budeme mať viac sily. Pán s vami.
S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat a kňaz Jaroslav.
Pridaj komentár