A ty si si už vybral?
Po udalostiach z 11. septembra sa dcéra evanjelizátora Billyho Grahama zúčastnila rozhovoru v programe “Early Show” a moderátorka Jane Claysonová sa jej spýtala: “Ako mohol Boh niečo také dopustiť?” Anna Grahamová jej dala veľmi hlbokú a múdru odpoveď.
Povedala: “Verím, že Boh je hlboko zarmútený tým, čo sa stalo, tak ako aj my, ale roky sme Bohu hovorili, aby odišiel z naších škôl, z našej vlády a z nášho života. Ako môžeme očakávať, že nás Boh požehná a ochráni, keď ho žiadame, aby nás nechal na pokoji?”
Pozrime sa teda na to. Myslím si, že sa to začalo, keď sa Madeline Murrayová-OHarová(bola zavraždená, jej telo sa našlo nedávno) sťažovala že nechce v školách žiadne náboženstvo, a my sme povedali OK.
Potom niekto povedal, že by bolo lepšie, keby sa Biblia v školách nečítala… Biblia, ktorá hovorí, nezabiješ, nepokradneš, a miluj svojho blížneho, ako seba samého. A my sme povedali OK.
Potom Dr. Benjamin Spock začal tvrdiť, že by sme nemali svoje deti trestať, keď sa zle správajú, lebo by sme tak mohli zraniť ich mladé osobnosti a narušiť ich sebaúctu (syn Dr.Spocka spáchal samovraždu), a my sme súhlasili: “Odborník určite vie, čo hovorí.” Tak sme znovu povedali OK.
Potom niekto povedal učiteľom a riaditeľom, aby nevychovávali naše deti, keď sa správajú zle. A riaditelia povedali, aby žiadny člen učiteľského zboru netrestal študentov, keď sa neprístojne správajú, lebo nechcú stratiť dobré meno a určite nechcú, aby ich zažalovali.(Medzi výchovou a mlátením, fackaním, ponižovaním a kopaním je veľký rozdiel.) A my sme povedali OK.
Potom niekto povedal, dovoľme naším dcéram, aby nezáväzne sexuálne žili a aby šli na potrat, keď chcú, a nemusia o tom dokonca povedať ani svojím rodičom. A my sme povedali OK.
Potom nejaký múdry člen školskej rady povedal, že chlapci zostanú chlapcami a aj tak budú robiť čo chcú, takže dajme naším synom toľko kondómov, koľko si len zažiadajú, aby si užili toľko zábavy, koľko len chcú. Nemusíme pritom hovoriť ich rodičom, že ich dostali v škole. A my sme povedali OK.
Potom niekto z vyšších úradníkov povedal, že nezáleží na tom, čo robíme v súkromí, ak poctivo pracujeme. Zase sme súhlasili a povedali, že nám nezáleží na tom, čo človek robí v súkromí, vrátane prezidenta, ak máme prácu a naša ekonomika je v poriadku.
Potom niekto povedal “Vydávajme časopisy s obrázkami nahých žien a nazvime to dobrým, realistickým ocenením krásy ženského tela.” A my sme povedali OK.
Potom niekto posunul toto ocenenie ešte o krok ďalej a publikoval obrázky nahých detí. Ďalší krok urobil, keď ich sprístupnil na internete. A my sme povedali OK, odvolali sa predsa na slobodu prejavu.
Potom prišiel zábavný priemysel s tým, aby sme urobili televízne programy a natočili filmy, ktoré propagujú neúctu k ženám, rúhanie, a nezákonný sex. Povedali: “Nahrávajme hudbu, ktorá povzbudzuje ľudí k znásilňovaniu, drogám, vraždám, samovraždám a k preberaniu satanských vzorov.” A my sme povedali: “Veď je to len zábava, nemá to žiadne negatívne vplyvy, aj tak to nikto neberie vážne, tak poďme na to.” Teraz sa pýtame sami seba, prečo naše deti nemajú svedomie, prečo nerozoznávajú dobré od zlého a prečo pre nich nieje problémom zabiť cudzincov, svojich spolužiakov a samých seba.
Keby sme o tom dlhšie popremýšľali a pozreli sa hlbšie, možno by sme našli odpoveď. Myslím, že to má veľa do činenia s tým, že “ČLOVEK ŽNE, ČO ZASADIL”.
“Drahý Bože , prečo si nezachránil to malé dievčatko, ktoré zabili v triede?” S pozdravom, znepokojený študent.
ODPOVEĎ: “Drahý, znepokojený študent, mám zakázané ísť do škôl.” S pozdravom, Boh.
Je smiešne, ako ľahko ľudia zavrhnú Boha, a potom sa čudujú, prečo sa rútia do pekla.
Je smiešne, ako veríme všetkému, čo sa píše v novinách, a spochybňujeme všetko, čo hovorí Biblia.
Je smiešne, ako chce ísť každý do neba s tým, že nemusí veriť, myslieť si, hovoriť alebo robiť to, čo prikazuje Biblia.
Je smiešne, že niekto povie “Verím v Boha,” ale stále nasleduje satana, ktorý, mimochodom, tiež “verí” v Boha.
Je smiešne, ako rýchlo sme pripravení súdiť, ale sami nechceme byť súdení.
Je smiešne, ako môžeš poslať tisíce “vtipov” emailom, ktoré sa budú rozširovať rýchlo ako oheň, keď však pošleš správy, ktoré hovoria o Bohu, ľudia si dvakrát premyslia, či ich pošlu ďalej.
Je smiešne, ako sa neslušné, nemravné, vulgárne a obscénne správy slobodne šíria kyber-priestorom, ale verejné diskusie o Bohu sú v školách a na pracoviskách potlačované.
Je smiešne, ako môže byť niekto v nedeľu zapálený pre Krista, ale ostatné dni v týždni je neviditeľným kresťanom.
Je smiešne, že keď budeš posielať tento článok ďalej, do okienka KOMU: nezadáš veľa mien z tvojho adresára, lebo si si nie istý, čomu vlastne tí ľudia veria alebo čo si o tebe pomyslia, keď im dôjde od teba takýto mail.
Je smiešne, ako sa viacej obávam toho, čo si o mne pomyslia ľudia, než toho, čo si o mne pomyslí Boh.
Premýšľaš?
Pošli tento článok ďalej, ak si myslíš, že za to stojí.
Ak nie, jednoducho ho vymaž … nikto sa nedozvie, že si to urobil.
Ak vymažeš tieto myšlienky, potom sa ľahostajne neopri o operadlo a nesťažuj sa, aký je tento svet zlý!
Pridaj komentár