“V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: Uvoľni miesto tomuto. Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto.
Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: Priateľu, postúp vyššie! Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lk 14, 1. 7 – 11).
Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
“Chceme mať dojem, niekedy, že sme lepší a dôležitejší ako tí druhí. Tento dojem, ak si nedáme pozor na seba, sa ľahko stane presvedčením a potom je aj náš prejav a vzťah k iným povýšenecký a nadutý. Zdôrazňujeme svoje vedomosti, svoje prednosti, svoje nadanie a ozdobíme sa mnohými titulmi. Vyzerá to tak, ako keby sme aj na Pána Boha zabudli a ho nepotrebujeme, lebo my sme takí aj bez neho. A tu nám patrí otázka. Človeče, už nech si ktokoľvek, či si kardinál, či si biskup, či si kňaz, či si taký alebo onaký doktor; človeče, čo máš, čo si nedostal! Čo máš, čo by si nebol dostal od Boha! A On ti to nedal na to, aby si sa zatúlal vo svojom sebectve na tejto zemi. On ti to dal na to, aby si šíril Božiu slávu a tam môžeš byť kdekoľvek postavený, až nemáš pokoru, tak robíš zle. Ideš z cesty. Ideš pomimo Božieho záujmu. Je dôležité, aby sme si tieto veci všetci aj patrične uvedomovali. Tak kňazi, ako aj nekňazi.” – z katechézy otca biskupa Rudolfa Baláža.
…, že sa tlačíme pri spoločenskom stole na popredné miesto. To však vôbec nie je dôležité, ani rozhodujúce, ktoré miesto obsadíme v mienke ľudí. Raz totiž príde chvíľa, keď do zhromaždenia príde Pán, aby každému pridelil také miesto, ako mu podľa Božej pravdy patrí.
Mnohým poníženým a chudákom, a zaznávaným, nikdy neuznaným na tejto zemi, Pán povie: Priateľu, postúp vyššie, patríš sem, veď ja som ťa sledoval.
Navždy by sme si mali zapamätať slová, ktoré vyšli z Kristových úst a z jeho srdca: “Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.”
Slovami Žalmistu denno denne volajme k nášmu Bohu: “Pane, svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala. Tak budem bez škvrny a čistý od veľkého hriechu.”
Prosím Vás o modlitbu. Boží pokoj nech stále prebýval v našich srdciach. Aj v tejto našej dobe. “Dostali sme Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: “Abba Otče!” A sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. A ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení. A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť” (porov.: Rim 8, 15 – 18).
S kresťanským pozdravom Váš brat a kňaz Jaroslav.
Pridaj komentár