John Claypol vyrozprával príbeh o dvoch bratoch, identických dvojčatách. Nikdy sa neoženili, pretože si nevedeli predstaviť, že by sa mali od seba odlúčiť. Keď im zomrel otec, prevzali jeho obchod. Vďaka ich súdržnosti a spolupráci sa obchod stále viac zmáhal. Jedného dňa sa to však zmenilo. Roztržitý zákazník si zabudol vziať dolár, ktorý mu vydal jeden z bratov. Položil ho teda na pokladňu, aby bol poruke, keby sa zákazník vrátil. Ten skutočne o chvíľu prišiel. No dolár bol preč! Jeden z bratov sa spýtal druhého: “Ty si vzal dolár z pokladne? “Nie, nezobral som ho,” odvetil brat. “Určite si ho musel vziať ty, kto iný…?! “Ja som žiaden dolár nevzal!”
Od toho okamihu začalo medzi bratmi rásť podozrievanie a nedôvera a to až do takej miery, že nemohli už ďalej spolu pracovať. Rozdelili obchod na dve časti. Z jedného obchodu vznikli dva. Hnev, ktorý cítili jeden k druhému spôsobil, že odmietli sa spolu rozprávať. Tak sa stalo, že takmer vedľa seba pracovali dvaja bratia, ktorí sa spolu nerozprávali 20 rokov.
Jedného dňa pri obchode zastalo auto. Vystúpil z neho muž, ktorý si hneď zamieril do jedného z tých dvoch obchodov. Po pozdrave sa spýtal: “Pracujete v tomto obchode dlho?” “Áno, 30 – 40 rokov,” znela odpoveď. Tak vám musím niečo povedať. Asi tak pred dvadsiatimi rokmi som prechádzal cez toto mesto. Bol som bez zamestnania, bez strechy nad hlavou. Nemal som žiadne peniaze a nejedol som už celé dni. Išiel som vašou ulicou. Keď som sa pozrel cez výklad do vášho obchodu, zbadal som, že na pokladni je položený dolár. Keďže ani v obchode ani za pultom nebolo nikoho, vkradol som sa potichu dnu a ten dolár som ukradol. Nie je tomu ešte tak dlho, čo som sa stal kresťanom. Obrátil som sa a uveril som v Ježiša Krista. Teraz už viem, že to bolo zlé, že som ten dolár ukradol… Prišiel som, aby som vám ho vrátil aj s úrokmi a poprosil vás o odpustenie.
Keď dokončil túto svoju spoveď, obchodník – jeden z bratov – začal plakať a povedal: “Urobili ste pre mňa láskavosť?” Mohli by ste ísť do vedľajšieho obchodu a porozprávať to tiež môjmu bratovi?”
Neznámy muž to samozrejme urobil a tak o chvíľu si bratia po dvadsiatich rokoch padli do náručia a s plačom sa ospravedlňovali jeden druhému. Dvadsať rokov trvajúci zlomený vzťah a vzájomný hnev nebol dôsledkom ničoho iného, ako vzájomného nepochopenia. Uzdravenie tohto vzťahu a vzájomné zmierenie prišlo vďaka človeku, ktorý miloval Krista tak silno, že sa snažil ponaprávať všetko zlo, ktorého sa v živote dopustil.
Žiť zo všetkými ľuďmi, ktorí bývajú v našom prostredí v pokoji je veľmi ťažká úloha. Ľudia sa dokážu nahnevať za bársčo. Niekedy sa nám pri tom aj rozum zastavuje. Čo už. Môžeme len dúfať, že príde čas keď sa napäté vzťahy, väčšinou kvôli peniazom, pôde, domu, susedovi, nevere, ohováraniu, dedičstvu alebo niečomu inému urovnajú v pokore a v láske. Ak to títo ľudia, ktorých sa to hlavne týka, nestihnú včas urobiť na Zemi, tak po smrti môže byť neskoro a celú večnosť si potom budú vyčítať, že tak málo stačilo – odpustiť – a mal by som aj ja všetko odpustené a večný život v Božom kráľovstve. Tak málo sa odo mňa žiadalo, pre tvrdosť a zaslepenosť srdca som to však nechcel urobiť.
Diabol našepkáva človeku: nepopusti ani za svet; to si nenechaj ľúbiť; ukáž im, že s tebou sa nehodno zahrávať; máš predsa nejaké páky a moc; daj im pocítiť svoju nadradenosť a pod. Človek v hneve nerobí to, čo sa páči Pánovi. Tak ako sa človek vie veľmi rýchlo nahnevať, tak sa musí veľmi rýchlo aj odhnevať. Slnko nech nezapadá nad vašim hnevom a nedávajte miesto diablovi. Kto zotrváva v hneve dlhšie ako do západu slnka je viac pravdepodobné, že bude slúžiť diablovi a ním bude ovládaný. Mnohí ľudia chodia aj denne do kostola, len čo odídu z kostola znovu ich popadne hnev, znechutenie, pýcha, zlomyseľnosť, paranoja, arogancia, namyslenosť a pod. Skrátka diabol má na nich svoje páky. Najlepšie riešenie je zniesť krivdu, vzdať sa všetkého po čom iný pachtia a túžia. Veď aj Pán Ježiš sa nechal obrať o všetko. Na Kalvárii si delili jeho šaty a o rúcho hádzali kocky. Kto to pochopí, tak to pochopí. Nič sme si sem zo sebou nepriniesli a nič si zo sebou odtiaľto neodnesieme. Pôjdu s nami naše skutky – dobré i zlé. Dobrý skutok je aj odpustiť a prestať sa hnevať. Odprosiť za svoje chyby a dať si znak pokoja. Amen.
Pridaj komentár