Pred mnohými rokmi požiadala jedna učiteľka v Anglicku žiakov svojej triedy, aby napísali slohovú prácu na tému “Skutočná veľkosť človeka.” Medzi žiakmi bolo aj jedno malé dievčatko z veľmi chudobnej a nevzdelanej rodiny. Učiteľka neočakávala, že by práve ono napísalo niečo zvláštne na danú tému. Avšak práve to, čo napísalo, na ňu tak silne zapôsobilo, že túto slohovú prácu poslala do miestnych novín. Toto literárne dielko vyvolalo nezvyčajný záujem. Ďalšie časopisy a noviny v celej krajine citovali z neho pasáže. Na meno tohto dievčatka sa už dávno zabudlo, ale to čo napísalo, je stále pravdivé. Posúďte sami!
“Človek nikdy nedosiahne pravú veľkosť tým, že sa bude o ňu snažiť. Môže ju dosiahnuť vtedy, ak ju nehľadá. Je veľmi dobré mať pekné šaty. Tie ťa nútia k tomu, aby si sa správal úctivo a slušne. Ale znakom pravej veľkosti je to, že človek koná úctivo a slušne, aj keď tie šaty nemá. Moja mama kedysi mala malého vtáčika, ktorého volali Bill, a tento vtáčik mal zlomenú nožičku. Mysleli si, že ho budú musieť zabiť, pretože ho nechceli nechať takto sa trápiť. Ale na druhý deň ráno ho našli, ako si poskakujúc na tej zdravej nohe pospevoval tak, ako zvyčajne. To bola pravá veľkosť. Jedna žena raz vešala bielizeň na šnúru po veľkom praní. Šnúra sa roztrhla a čistá bielizeň spadla do blata. Žena však nepovedala ani slovo. Znovu všetko vyprala. Tentokrát ju však rozložila na trávnik, kde už nemohla nikam spadnúť. Avšak v noci jej po bielizni pobehal pes so špinavými labami. Povedala iba: Škoda, že nevynechal aspoň jeden kúsok. To je pravá veľkosť. Ale iba tí ľudia, ktorí z vlastnej skúsenosti vedia, akú námahu si veľké pranie vyžaduje, vedia oceniť postoj tej ženy.”
“Pravú veľkosť dosiahne človek iba vtedy, ak ju nehľadá.”
Pridaj komentár