Ježiš má teraz mnoho priateľov svojho nebeského kráľovstva, ale medzi nimi je málo takých, čo by radi niesli jeho kríž. Má mnoho takých, čo dychtia po úteche, ale málo tých, čo túžia po súženiach. Nachádza dosť spoločníkov svojho stola, ale málo nasledovníkov svojho odriekania. Všetci sa chcú s ním radovať, ale máloktorí chcú pre neho trpieť. Mnohí nasledujú Ježiša až po lámanie chleba, ale máloktorí až tak, kde treba piť kalich utrpenia. Mnohí obdivujú jeho zázraky, ale nie je mnoho tých, čo sú ochotní znášať potupu kríža. mnohí milujú Ježiša, kým ich nestihne nejaké protivenstvo. Mnohí ho chvália a velebia, kým dostávajú od neho rozličné potechy. Ale keď sa im Ježiš skryje a na chvíľu opustí, nariekajú a veľmi klesajú na mysli. Ale tí, čo milujú Ježiša pre Ježiša, a nie pre nejakú svoju vlastnú útechu, chvália ho rovnako v každom súžení a úzkosti srdca ako aj v čase najväčších radostí. Čo všetko zmôže čistá láska k Ježišovi, neskalená nijakým vlastným prospechárstvom alebo samoľúbosťou! Či všetkých, čo bažia stále iba po potešeniach, netreba vlastne nazývať nádenníkmi? Či nemilujú viac seba ako Krista, keď premýšľajú vždy len o svojom zisku a pohodlí? Kde nájdeš človeka, ktorý by chcel slúžiť Bohu celkom nezištne? Zriedka sa nájde niekto natoľko duchovný, aby bol odpútaný od všetkého pozemského. Lebo kde nájdeš človeka naozaj chudobného duchom a oslobodeného od všetkých tvorov? «Jeho cena je ako to, čo zďaleka a od kraja sveta prichodí» (Prís 31, 10). I keby človek rozdal všetok svoj majetok, ešte je to nič. Aj keby bol veľmi čnostný a úprimne nábožný, ešte by mu mnoho chýbalo: to jedno totižto, čo mu je najviac potrebné. A čo je to? Aby, opustiac všetko, celkom zanechal aj seba a neponechal si ani trochu samoľúbosti. Nech necení vysoko, čo by sa mohlo pokladať za niečo veľkého, ale v skutočnosti nech sa uznáva za neužitočného služobníka, ako hovorí Pravda: «Keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte:«Sme neužitoční sluhovia» (Lk 17, 10). Vtedy bude môcť, naozaj chudobný v duchu a vnútorne slobodný povedať s prorokom: «Som sám a úbohý» (Ž 25, 16).
A nikto nie je bohatší, nikto mocnejší, nikto slobodnejší, než ten, kto vie seba a všetko ostatné opustiť a pokladať sa za najmenšieho.
Pridaj komentár