Mladý človek a jeho plány do budúcnosti

Istý starý mních mal stretko s mladými ľuďmi, medzi ktorými sedel aj maturant Róbert. Mních mu položil zopár otázok. Chcel od neho vedieť, že či má nejaké plány do budúcnosti.

Áno, mám. Po úspešnom zvládnutí maturity, v čo dúfam,  by som chcel čo najskôr začať študovať právo, pohotovo odpovedal Róbert. A keď sa ti toto podarí, máš v pláne aj niečo ďalej, pýtal sa mních.

Samozrejme. Ak zvládnem štúdiá, chcem mať advokátsku prax, nájsť si dievča, oženiť sa a založiť si rodinku.  A ešte máš nejaké túžby?

Ak mám byť úprimný,  chcem zarobiť veľa peňazí, ísť čo najskôr do dôchodku a navštíviť mnohé cudzie krajiny. To bol vždy môj sen.

Po tomto túžim a ďalšie plány už vlastne ani nemám, odpovedal Róbert.

Tento dialóg som čítal v jednej knižke a zaujalo ma aj to, čo poradil tento mních mladému maturantovi.

“Tvoje plány sú príliš malé. Stačia najviac na takých sedemdesiat alebo osemdesiat rokov. Rozmýšľal si už niekedy o večnosti, o Bohu. Nezabúdaj do svojich plánov zahŕňať  aj Boha a večnosť.”

Tento náš pozemský život je veľmi krátky a náš rozum nám nebude vo všetkom stačiť. Nedokážeme rozriešiť všetky problémy, nezdary len naším rozumom. Aj keď s vlastným úsilím môžeme v živote niečo dobré aj vytvoriť, či dosiahnuť, ale to sa nedá donekonečna. Potrebujeme Boha a jeho milosť.

Rozmýšľať a plánovať si niečo dopredu nie je zlé. Veď potrebujeme niečo robiť a niečo aj v živote dosiahnuť. Inak povedané: Mať svoj plán. Ale je tu ešte jeden háčik. A to, že aj Boh má s nami svoj plán a to s každým človekom. Ak však vo výchove absentuje myšlienka na Boha, tak človek vôbec nerozmýšľa nad Božím plánom, ale hľadá predovšetkým to najlepšie pre seba. A to aj za cenu, že úplne zabudne na Boha. Takým fenoménom dnešnej doby je zarobiť alebo získať čo najviac peňazí a to často aj bez roboty alebo bez vynaloženia nejakej námahy. Koľkým mladým ľuďom sa dnes už vôbec nechce učiť. Snívajú však o drahých autách, o prepychu, o veľkých výplatách, či výhrach.  Spomínam si, že v mojich stredoškolských časoch, keď niekomu hrozila na vysvedčení z nejakého predmetu známka štyri, tak veľmi plakal a často sme takého spolužiaka nevedeli utíšiť. Išli sme spolu prosiť učiteľku, či učiteľa o trojku. Dnes, keď polovica triedy prepadáva, tak im je to úplne jedno a skôr sa z toho smejú ako plačú. A ani rodičia si nevedia dať s takýmito deťmi rady. Ak nemali čas na svoje deti, rodí sa negatívne ovocie v ich deťoch. Samozrejme, že výnimky existujú vo všetkom. Aj dobrým a starostlivým rodičom sa dieťa vplyvom prostredia môže vzoprieť a riadne im “zavariť.”

Ďakujem mladým ľuďom, ktorí majú pozitívne plány do budúcnosti a veľmi radi sa vzdelávajú. Chcú niečo v živote dosiahnuť a niečo užitočné aj robiť. Je krásne, keď vidím rodičov, ktorí majú radosť už so svojich  dospelých detí a ich deti robia užitočnú prácu pre tento svet. Veď tak aj prosili Boha pri krste svojho dieťaťa, aby jeho život bol im na radosť a svetu na osoh. Avšak ešte dôležitejšie je žiť svoj život Bohu na slávu a prosiť a túžiť po dare spásy. Toto nebo a aj táto zem sa pominie. Pre nás veriacich je pripravení iní príbytok – v novom Jeruzaleme. Vieme, že tu na zemi sme len do nejakého času. A ten čas sa môže naplniť aj teraz.

Aj keď by sa nám na zemi akokoľvek darilo a boli veľmi úspešní, nezabúdajme prosím, zostať verní Bohu. Jedinú životnú istotu majme v Bohu, prosím. Čo je však ešte dobré vedieť, že nie všetci sme povolaní byť úspešní, ale všetci sme povolaní byť verní.

Mrzí ma to, že  mnohí ľudí nemajú vôbec  prácu a medzi nimi sú aj vzdelaní ľudia s vysokoškolským diplomom. Mnohé rodiny v našej krajine a vo svete žijú v chudobe a často nemajú peniaze na základné životné potreby. Som hrdý na ľudí, ktorí si toto všetko všímajú a pomáhajú ľuďom v núdzi. Sám Pán Ježiš hovoril: Bol som smädný, hladný, bez základných životným potrieb a všimli ste si ma. Podali ste mi pomocnú ruku. Ďakujem Vám.

Stále však žijeme aj v nebezpečenstve od ľudí, ktorí boli síce krásnymi deťmi, ale od určitého momentu sa ich život začal uberať zlou cestou. Nezastavia sa ani pred zabitím človeka a často to robia len pre pár drobných. Mnohí mladí ľudia sa začínajú pohybovať v mafiánskych kruhoch a naháňajú hrôzu mnohým ľuďom. V správach často čítame o vraždách, o násilí, ktoré človek spáchal na inom človeku. A často sa to týka aj mladých ľudí. Na miesto učenia a pozitívnych plánov pre život sa mladí ľudia začínajú utiekať k alkoholu, drogám, k nemorálnostiam čo vytvára v ich srdciach žírnu pôdu pre zlo.  Dnes sa už aj na dedinách zamykáme, keď sme doma. Čoraz viac cudzích ľudí chodí po našich uliciach a nevieme čo sú zač. Mnohé dôverné babičky už na to neraz doplatili. Ako sa to dá zastaviť?!

Ježiš nás poučil. Ak sa vzopriete zlu, zlo od nás utečie. Dobrom premáhajte zlo. Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, potom už nemajú čo urobiť. Aj mne zabili telo, ale já žijem a som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. Mám s vami svoj plán, ktorí nie je pre vaše zničenie, ale pre vaše dobro. Hľadajte najprv Božie kráľovstvo, myslite na to čo je pre vás pripravené v novom Jeruzaleme a všetko ostatné, potrebné pre pozemský život budete mať. Dôverujte mi. Ľúto mi bolo tých ľudí, ktorí ma mučili a pribíjali na kríž. Modlil som sa za nich, aby im môj nebeský Otec odpustil a nepripočítal im tento hriech. Robte aj vy podobne. Modlite sa za svojich nepriateľov a za tých, ktorí vám zle robia. Modlite sa a konajte skutky lásky. Zvlášť deti  a mladých ľudí učte k dobrým veciam a svojim príkladným životom ich nasmerujte na cestu, ktorá vedie do môjho kráľovstva. Amen.