Myslím si, že každý silný fajčiar si nájde chvíľu času na vyfajčenie cigaretky; každý Kristov nasledovník si v priebehu dňa nájde čas na modlitbu. Kristus sa mu stal veľmi blízkou osobou.
Cigaretka tuhého fajčiara ihneď napadne a zapáli si. Má ju poruke na každú príležitosť. Či prežíva šťastie alebo je namazúrený. Niektorí fajčiari hovoria, že cigaretka ich upokojuje, pomáha im prekonávať chvíle, keď majú nervy. Nevidia však tie negatívne dôsledky, ktoré im fajčenie môže spôsobiť. Nemyslia na to. S istotou tvrdím, že lepšie je nefajčiť, ako fajčiť. Nikomu fajčenie neodporúčam.
Čo však každému odporúčam je začať sa modliť. S jedlom prichádza chuť do jedla, modlením sa naučíme modliť sa.
Modlitba ešte nikomu nespôsobila vážne ochorenie, alebo viete o niekom, že áno? Čo sa však nedá povedať o cigaretách, alkohole, drogách, obžerstve, gamblerstve a pod. Za tým vidíme množstvo “vyhasnutých” životov a nešťastných tragédií.
Nikomu to však neželáme, aby zomrel vtedy, keď je opitý alebo nadrogovaný.
Nad nikým nemáme predčasne lámať palicu. Môžem povedať, že aj môj otec bol tuhý fajčiar, ale keď nastúpil na dôchodok, tak si povedal, že s tým končí a aj skončil. Prestal fajčiť zo dňa na deň. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou.
Každý dospelý človek mal alebo má nejakú slabosť. V našich súdoch máme byť preto veľmi opatrní. Pán Ježiš nás nato upozorňuje slovami: “Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.” (dnešné evanjelium – svätá omša)
Zastal som s autom pri krajnici a v tom ma oslovil podgurážený muž, že či ho neodveziem domov do Bujakova. Práve som šiel k sestričkám na návštevu, tak som mu povedal, že nie. Ale keď som ho videl, ako sa tacká po hlavnej ceste, pomyslel som si, že ho môže zraziť nejaké auto, tak som sa radšej vrátil do auta a odviezol som ho domov.
Nemá to s nami Pán jednoduché, všetci sme zhrešili. Slepec nemôže viesť slepého, obaja padnú do jamy. Hriešnik nezachráni hriešnika, od toho je tu Pán Ježiš. Aj Pavol opisuje, že ho zachránil Ježiš, lebo bol rúhač, prenasledovateľ a násilník. Síce robil to všetko z nevedomosti v nevere, ale robil to. Dosiahol však milosrdenstvo. Kristus je aj našou záchranou a nikto iný. Preto sa často čudujem aj sebe, že sa správam tak, akoby som nikdy nespáchal žiadny hriech. Mrzí ma, keď človek ponižuje iného človeka, len preto, že ho vidí v tej svojej slabosti. Máme tendenciu neznášať ľudí pre ich slabosti alebo tak. Ale, čo nám hovorí Božie slovo, znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Tak ako Kristus odpustil mne, aj ja mám odpúšťať svojmu blížnemu. Inak môžem byť na takej púti, alebo na takej omši, čo mi to bude osožiť, keď som si zatvrdil srdce. Zachráň nás, Ježišu, prosíme ťa o pomoc. Keď aj vieme zodvihnúť opitého človeka zo zeme a odviesť ho domov, srdce vieš len ty uzdraviť, Pane. Jedno aj druhé. Zmiluj sa nad nami. Ďakujeme ti za všetko.
Pridaj komentár