Mučeníci sú tí, ktorí nesú Cirkev vpred…

Mučeníci sú tí, ktorí nesú Cirkev vpred, sú to tí, ktorí podopierajú Cirkev, ktorí ju podopierali a stále podopierajú.

Najväčšia sila Cirkvi dnes spočíva v malých prenasledovaných cirkvách.  Podľa slov Svätého Otca je dnes viac mučeníkov, než v prvých storočiach, avšak „média o tom nehovoria“, lebo to pre nich nie je zaujímavá správa. Petrov nástupca prítomných pozval, aby pamätali na tých, čo dnes čelia prenasledovaniu a trpia mučeníctvo.

„Bez pamäte niet nádeje,“ pokračoval ďalej pápež František vo svojej kázni, ktorá sa opierala najmä o čítanie z Listu Hebrejom, ktoré opisuje útrapy a prenasledovanie znášané Božím ľudom (Hebr 11, 32 – 40). Práve v jedenástej kapitole sa hovorí o pamäti, predovšetkým o „pamäti poddajnosti“ mnohých ľudí, začínajúc Abrahámom, ktorý v poslušnosti opúšťa svoju zem bez toho, aby vedel, kam ide. List Hebrejom ďalej vymenúva ďalších veľkých Božích mužov, ktorí vykonali veľké veci: Samson, Dávid, Samuel a ďalší. „Toľkí ľudia, ktorí urobili v dejinách Izraela veľké gestá,“ vysvetlil Svätý Otec.

A potom je tu tretia skupina, na ktorú treba pamätať, mučeníci: „tí, ktorí trpeli a obetovali život ako Ježiš“, tí, ktorých „kameňovali, rozpiľovali“, ktorí „umierali pod mečom“. Cirkev je podľa slov pápeža Františka práve „týmto Božím ľudom“, „hriešnym, ale poddajným, ktorý koná veľké veci a tiež vydáva svedectvo o Ježišovi Kristovi až po mučeníctvo“:

„Mučeníci sú tí, ktorí nesú Cirkev vpred, sú to tí, ktorí podopierajú Cirkev, ktorí ju podopierali a stále podopierajú. A dnes ich je viac, než v prvých storočiach. Média o tom nehovoria, lebo to nie je zaujímavá správa, avšak toľkí kresťania dnes vo svete sú blahoslavení, lebo sú prenasledovaní, potupovaní, väznení. Mnohí z nich sú vo väzení len pre nosenie kríža alebo pre vyznávanie Ježiša Krista! Toto je sláva Cirkvi a naša opora a tiež naše poníženie: my, ktorí máme všetko, všetko sa nám zdá jednoduché, a keď nám niečo chýba, sťažujeme si… Pomyslime však na týchto bratov a sestry, ktorí dnes v oveľa väčšom počte, než v prvých storočiach, trpia mučeníctvom!“.  

Svätý Otec si tiež zaspomínal na svedectvo jedného kňaza a rehoľnej sestry, ktoré si vypočul počas svojej apoštolskej návštevy v Albánsku. Roky strávili pre svoju vieru vo väzení, v táboroch nútenej práce, ponižovaní, bez akýchkoľvek ľudských práv. Práve tieto „malé prenasledované Cirkvi“ sú podľa pápežových slov najväčšou silou dnešnej Cirkvi:

„Je to pravda a je to tiež správne, že sme spokojní, keď vidíme nejakú veľkú cirkevnú akciu, ktorá mala veľký úspech, kresťania, ktorí sa prejavili… A je to krásne! Je to tiež sila, áno, ale ešte väčšia sila Cirkvi dnes spočíva v malých cirkvách, s malým množstvom ľudí, prenasledovaných, s ich biskupmi vo väzení. To je dnes naša sláva, toto je naša sláva a naša sila“.

„Cirkev bez mučeníkov, dovolím si povedať, je Cirkev bez Ježiša,“ dodal na záver svojej dnešnej homílie pápež František. Veriacich pozval, aby sa modlili „za našich mučeníkov, ktorí toľko trpia“, „za tie Cirkvi, ktoré sa nemôžu slobodne vyjadrovať“: „oni sú naša nádej“. Svätý Otec tiež pripomenul, že v prvých storočiach Cirkvi jeden antický spisovateľ napísal: „Krv kresťanov, krv martýrov, je semenom kresťanov“:

„Oni so svojím mučeníctvom, so svojim svedectvom, so svojim utrpením, dajúc život, obetujúc život, rozsievajú kresťanov pre budúcnosť a v iných Cirkvách. Obetujme túto omšu za našich mučeníkov, za tých, čo teraz trpia, za Cirkvi, ktoré trpia, ktoré nemajú slobodu. A ďakujme Pánovi, že je prítomný so silou svojho Ducha v týchto našich bratoch a sestrách, ktorí dnes vydávajú o ňom svedectvo“.