Na ľavici obžalovaných – moja poslušnosť

Poslušnosť a kríž majú jednu vec spoločnú – klince, ktoré ich držia spolu.

Neexistuje kríž bez poslušnosti a opačne poslušnosť bez kríža. Ak ti je predstavený, nadriadený, či nejaký iný človek v tvojej blízkosti krížom, nezabudni, že aj ty môžeš byť krížom pre neho.

Kňaz na Zelený štvrtok svojich veriacich poprosil, aby si každý kto sa chce zajtra zúčastniť pobožnosti Krížovej cesty priniesol  zo sebou kríž, to je jedno akej veľkosti. A tak dopoludnia na Veľký piatok sa veriaci zhromaždili pred kostolom a kňaz všetkých srdečne privítal a pozdravil. Zároveň si všimol, že jedna žena nemala zo sebou kríž a tak si pomyslel, že niektoré ženy jednoducho nevedia poslúchnuť.  Keď sa sprievod po úvodnom slove pohol, kňaz povedal veriacim, aby každí pozdvihol svoj kríž  a spomínaná žena začala zdvíhať ruku svojho manžela. Po Krížovej ceste povedala kňazovi, že už niekoľko rokov je jej krížom práve manžel. Ak je niekto tvojim krížom, nezabudni, že aj ty môžeš byť krížom pre neho.

Pamätaj, že máš právo povedať predposledné slovo. Musíš vedieť hovoriť, ale aj mlčať. Iba tí dokázali niečo zmeniť, ktorí vedeli otvorene hovoriť, v poslušnosti mlčať a bez reptania čakať. Takým príkladom, vzorom môže byť svätá Monika. Milovala svojho neveriaceho manžela aj napriek tomu, že ju aj podvádzal s inou ženou. V poslušnosti manželskému  sľubu, súhlasu ho neopustila, ale sa modlila za jeho obrátenie, ako aj  za obrátenie svojho syna Augustína. Jej vytrvalá, niekoľko ročná, stála modlitba priniesla ovocie.

Nakoľko cítiš ťarchu kríža poslušnosti a nakoľko sa cítiš hriešnikom v poslušnosti.

Daj Pane Ježišu, aby som to čo teraz zasievam v poslušnosti, mohol raz vidieť v slobode a v sláve neba. Amen.

Ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými. (Rim 5, 19)

V Ježišovej poslušnosti sa zrodila naša spása. Ako sa mu odvďačíme, tak, že začneme poslúchať my jeho a veriť evanjeliu. Berme tieto slová vážne, aby azda aj na nás neplatilo to, čo v liste Rimanom napísal apoštol Pavol: “Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?” (Rim 10, 16)

Poslušnosť nám mnohým často nevonia, ale je to čnosť bez ktorej sa v živote ďalej na lepšie miesto nedostaneme.

Boríme výmysly a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým nebude vaša poslušnosť úplná. (2 Kor 10, 4-6)