Syn môj, never svojej chvíľkovej nálade, teraz je taká a o chvíľu bude iná. Kým len žiješ, podliehaš, chceš či nechceš, premenlivosti: raz si veselý, potom zasa smutný, hneď zasa znepokojený, teraz si nábožný, o chvíľu roztržitý, dnes si usilovný, zajtra budeš lenivý, niekedy si vážny, inokedy ľahkomyseľný.
Ale múdry a v duchovných veciach skúsený človek je povznesený nad túto premenlivosť. Nestará sa, aké sú jeho city, alebo odkiaľ duje vietor ľudskej nestálosti, ale myslí len na to, aby všetko úsilie jeho ducha smerovalo k vytýčenému a žiadanému cieľu.
Lebo len tak môže človek zostať nezmenený a pevný, keď čisté oko jeho dobrého úmyslu bude za každých okolností upriamené nepretržite na mňa.
A čím čistejšie je oko, ktoré ku mne hľadí, tým pevnejšie kráča človek v rozličných povíchriciach života.
Ale u mnohých je zrak čistého úmyslu zakalený, lebo keď zbadajú niečo, čo vzbudzuje ich záľubu, hneď sa za tým obzerajú. A preto zriedkakedy nájdeš niekoho, kto by bol celkom nesebecký. tak kedysi prišli Židia do Betánie k Marte a Márii:«nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára»(Jn 12,9).
Teda predovšetkým treba mať čistý úmysel. Oko musí ostať upriamené na mňa úprimne a priamo, a nesmie sa dať zviesť ničím iným.
Náš konečný úmysel má smerovať k Bohu (Kempenský)
Uverejnené v Články
Pridaj komentár