Rieka si pokojne tiekla k moru, ale narazila na púšť a zastavila sa. Pred ňou boli rozosiate skaliská roklín a skrytých jaskýň a pieskové presypy, ktoré sa strácali na obzore. Rieku zovrel strach ako do klieští: „To je môj koniec. Cez túto púšť neprejdem. Piesok vstrebe všetku moju vodu a ja zmiznem. Nedostanem sa do mora. Úplne som stroskotala.“ Jej vody začali pomaly tŕpnuť. Rieka sa premieňala na močiar a pomaly umierala. Vietor počul jej nariekanie a rozhodol sa, že jej zachráni život: „Daj sa prehriať slnku a vystúpiš k nebu ako para. Na ostatné budem myslieť ja,“ šepkal jej. Rieka sa ešte viac naľakala: „Ja som na to, aby som tiekla medzi dvoma brehmi ako voda, pokojná a majestátna. Nebola som stvorená na to, aby som lietala vzduchom.“ Vietor jej na to povedal: „Neboj sa. Keď budeš na nebi ako vodná para, bude z teba mračno. Ja ťa prenesiem z púšte a ty budeš môcť znova padnúť na zem ako dážď a budeš zasa riekou a potečieš do mora.“ Rieka sa však strašne bála …. a pohltila ju púšť.
Žijeme v dôvere Božieho Syna, Ježiša Krista, ktorý nás miluje. On nám stále zvestuje pokoj, či sme ďaleko alebo blízko. Usilujme sa zachovať si jednotu ducha vo zväzku pokoja.
Aj keď milujeme Boha, môžeme ochorieť.
Božia láska = Boh je môj Otec a má pre mňa plán a ten plán je vždy dobrý. Keď sa dostávam do nejakých problémov, mám si zachovať v srdci pokoj, lebo Boh vie, že prečo to dopustil. Keď prídu choroby a ťažkosti a my predsa milujeme Boha, máme vieru, tak nestrácame pevnú pôdu pod nohami, lebo vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. Chválime Boha a spoločne sa modlíme. Spoveď je veľmi dôležitá. Cesta do Božieho kráľovstva je nasledovať evanjelium, kajať sa a odídu od nás účinky hriechu. Keď sme prepadli nejakému strachu, pretože sme len ľuďmi, tak padnime pred Pánom na kolená a povedzme mu: “Dôverujem ti Ježišu a pomôž mi zvládnuť túto ošemetnú situáciu”.
S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav.
Pridaj komentár