Spomínam si na jedného môjho bývalého farníka Janka Havíra. Môj predchodca, keď som sa ho na neho spýtal, tak mi stroho povedal, že to je pijan. Raz po birmovke v tej dedine som ho videl kráčať po ulici smerom ku mne. Tak som ho pozval na faru, a pozvanie prijal. Zohrial som mu jedlo, ponúkol som mu kávu, vínko, odbehol si von zapáliť cigaretku a celkovo sme sa dobre porozprávali o živote. Potom ma znovu prišiel navštíviť, pohostil som ho ako zvyčajne a pobral sa domov. A keď sa ma pri pohľade na Kristov kríž spýtal, že či mu On, a ukázal na Ježiša, môže hriechy odpustiť a pričom som videl, ako mu steká slza po líci, povedal som mu, že určite áno. A veľmi mu na tebe záleží. Veď On prišiel na svet volať hriešnikov a tých, čo si neraz domýšľali, že sú lepší od tých ostatných, poriadne aj pokarhal. Kto z ľudí je bez hriechu? Nikto o sebe nemôže povedať, že on nie je hriešnik, ani ja, hoci som kňaz, povedal som mu. Vo Svätom Písme čítame: “A kto by tvrdil o sebe, že nespáchal žiadny hriech je klamár.” Potom keď z novu prišiel na návštevu, znovu sme sa dobre porozprávali. Keď neskôr prešli dva týždne a on sa neukázal na fare, pomyslel som si, že sa mu niečo muselo stať. Prišiel som za ním do nemocnice v Malackách a ležal vo vestibule na sanitnom lehátku, pripravený na prevoz na Kramáre. Mal cievnu mozgovú príhodu a len ležal, bez pohybu a ťažšie sa mu dýchalo. Keď som ho oslovil nahlas po mene Janko, tak to by ste neverili, akoby nabral posledné sily na lehátku a chcel sa posadiť. Sanitári sa zľakli, nikdy ešte nevideli niečo také a pridŕžali ho na lehátku, aby nespadol. Janko povedal, že ľutuje všetky svoje hriechy. Dal som mu rozhrešenie a pomazanie olejom chorých. Na druhý deň, bol vtedy deň sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, som ho navštívil na Kramároch, na izbe som sa pri ňom pomodlil Korunku Božieho milosrdenstva a iné modlitby. V ten deň zomrel. Verím, že Pán Ježiš si ho povolal k sebe. Na tento životný príbeh nikdy nezabudnem. Ďakujem Pánu, Bohu, že som ho mohol spoznať. Raz prišiel do kaplnky na omšu, ale aj toho poslali von, lebo zapáchal. Nemal žiadne peniaze. Nech už to mal akokoľvek ťažké v živote, verím, že Pán Ježiš sa nad ním zmiloval. Mnohí v ten deň budú hovoriť, Pane, Pane, Pán im však odpovie choďte preč, nepoznám vás. Viac sa usilovali v živote páčiť sa ľuďom, ako Bohu. Dávali veľké dary pre kostol, ale sa tým honosili, mysleli si, že tým platia za svoju dušu, ale o láske k blížnemu len hovorili, no nekonali. Radšej keby na účtoch nemali ani cent, ľahšie by sa im žilo. A to od výplaty do výplaty. Boli by viac odkázaní na Božiu lásku a na lásku blížneho svojho. Spoznali by Božiu pomoc a skutočných priateľov. A takým pre mňa bol tento muž, Ján Havír. Dúfam, že je zachránený a má sa dobre. Všetko dobré prajem a žehnám Vám. Jaroslav, brat.
Pridaj komentár